Ekonomická výhodnosť v zdravotníctve vôbec nemusí byť zdraviu pacienta prospešná.
Najmä nie v systéme, kde o tom, ako sa bude pacient liečiť, nerozhoduje zdravotný stav, ale to, aké úkony a za akých podmienok zdravotná poisťovňa preplatí.
Tabuľky a platby za úkony vytláčajú chorého človeka zo zoznamu priorít.

Akoby bol len štatistom v systéme, ktorý by mu mal slúžiť, no je príliš zaneprázdnený počítaním kariet v kartotékach, úkonov a postelí.
Dnes je v mašinérii zdravotníctva pacient v krutom zovretí štatistík redukovaný na úkony, za ktoré poisťovňa zaplatí. Ako môže dôverovať, že prvoradým cieľom je nájsť postup, ktorý je najvýhodnejší pre jeho zdravie, a nie pre rozpočet nemocnice? Alebo že nebude vydaný napospas veľkorysosti alebo skúposti poisťovní?
Jedinou nádejou zostáva, že stále je tu mnoho lekárov, ktorí odolávajú krutej logike tabuliek a pacientov skutočne liečia. Nie vďaka systému, ale napriek nemu.