Autor je vysokoškolský pedagóg
Zmluva na bratislavský „obchvat“ je podpísaná. Preteky o peniaze a čas sa začali. Niektoré kategórie už majú víťazov. Napríklad tá s označením „zarobenie na pozemkoch“. Zasvätení vraj dopredu vedeli uhádnuť výsledné „najlepšie trasovanie“ diaľnice na základe katastrálnych údajov a výsledkov volieb.
Teraz ide o iné disciplíny. Čas bude hnať zhotoviteľa, ale to sa neberie až tak vážne. Vždy sa nájde „bombový“ dôvod, prečo sa nemusí platiť penále. Chvat viac treba tomu, pre koho sa obchvat stavia.
Keď premiér tvrdí, že pre Bratislavu, treba sa mať na pozore. Nielen preto, že sa nikdy netajil svojím odporom k nej (a naopak, ani ona k nemu). Napokon, nie je jediným mentálnym cépečkárom, čo tu žije.
Keďže on si potrpí na symbolické gestá, emdéžed klinčekmi počnúc, viac napovie, kde sa zmluva podpísala. Nie na Úrade vlády či na ministerstve. V Šamoríne. No nie niekde pred bytovkou alebo v nejakom okolitom satelitnom zázraku, zlatej klietke plnej frustrovaných matiek a rodinných taxikárov. Podpisovalo sa v miestnom „podnikateľskom prostredí“.
