Dnes máte sviatok, milé deti, ktorého oslavu si my dospelí radi zjednodušujeme na návštevu cukrárne či nejakého veselého a rozihraného podujatia.
Ale ak by sme vám mali naozaj urobiť radosť, mali by sme prejaviť schopnosť splniť vám aj náročnejšie želania a túžby. Veď sa hovorí, že nové generácie majú čoraz väčšie nároky – a verme, že nielen na značkové oblečenie a kvalitu smartfónov.
Určite by sme vám, milé deti, mali popriať vyššiu kvalitu vzdelania, nech roky strávené v škole nepovažujete za stratený čas. Aby vás učili dobre zaplatení a kvalitní učitelia. (Obe charakteristiky súvisia. A tá prvá predstavuje to, čomu sa v matematike hovorí „nutná, nie však postačujúca podmienka“.)
Doterajšie vlády sľubovali, vraj by aj chceli, no nedalo sa. Ale je to vec priorít. Nik nespochybňuje, že sú prioritou diaľnice či obchvaty, hoci sa budujú čoraz dlhšie a stoja čoraz viac peňazí. No nebude žiadnym víťazstvom, ak po tých diaľniciach budú jazdiť hlúpi a nevzdelaní ľudia.
Ďalšie prianie, milé deti: Aby sa nikomu z vás nestalo to čo Marcovi v Brehoch. Aby vás v škole navštívil nanajvýš Mikuláš, nie však necitlivý súdny úradník.
