Reportáž, v ktorej šéfka divadla bráni Štúdio tanca, podložili obrazovým záznamom z iného predstavenia s nahými tanečníkmi. Priložili výroky expertov, aby sa diváci mohli pobaviť na teoretickej hantírke. Video zavesili na spriaznené webstránky s upozornením, že to nie je nič pre maloletých.
Spravodajskú koláž potom komentovali občania pod nickmi, s možno skutočnou identitou, možno nie. Odvolávali sa na ochranu morálky, kresťanských hodnôt, drukovali škrtu dotácií pre „umelcov“, a hlavne svoje rozčúlenie spečaťovali sľubom voliť ĽSNS.
Sledovať, ako šéfka divadla a teoretička z Asociácie súčasného divadla, vysvetľujú, prečo im župan krivdí a prečo si stoja za repertoárom, bolo bolestné a trápne. Museli nastúpené pred kamerami obhajovať, že umelecká práca ako taká má zmysel a že, nie, neprodukujú pornografiu.
Musíme vyvrátiť, čo Kotleba naklamal Čítajte Vysvetliť to učiteľkám v školách, keď uvažujú o zájazde na predstavenie, alebo občasným návštevníkom kultúrnych podujatí, sa však nedarí. „Ale nie je to TO Štúdio tanca?" pýtajú sa znepokojene do telefónu.
