PÍŠE PETER IVANIČ

Poučíme sa pri migrácii z histórie?

Odpoveďou na rastúci migračný tlak aj dnes musí byť premyslené inštitucionálne riešenie. Nie strkanie hlavy do piesku, ktorá nevidí a nepočuje zmeny sveta.

Ilustračné foto.(Zdroj: SITA/AP)

Autor je publicista, pôsobí v treťom sektore

Svätý Augustín – jeden z určujúcich filozofov západného kresťanstva – mohol na samom sklonku života pozorovať z okna biskupského úradu v meste Hippo ako Vandali, germánsky kmeň prichádzajúci z územia dnešného Španielska, mení tvár predchodkyne toho, čo dnes poznáme pod pojmom Európa.

Svätec pochádzal a žil v najbohatšej provincii západnej časti Rímskej ríše, obilnici štátu, jednom z ústredných území krajiny hneď po Ríme samotnom – v provincii Afrika.

Túto prosperujúcu kozmopolitnú, multikultúrnu časť rímskeho štátu, ktorú obľubovali rímski veteráni na dôchodku, v prvej polovici 5. storočia obsadili Vandali. Udalosti však nemožno vytrhnúť z historického kontextu. Boli súčasťou širšieho diania na medzinárodnej scéne, diania, do ktorého môžeme zaradiť aj úpadok Rímskej ríše, Veľké sťahovanie národov či vznik „Západu“.

Vo svojej dobe christianizovaná a silne porímštená severná časť Afriky neskôr prešla viacerými rukami vrátane byzantských, až kým si ju v 7. storočí nepodmanili Arabi hnaní novou monoteistickou víziou sveta.

Idea Mare Nostrum ako ústrednej križovatky Rímskej ríše tak po stáročiach zanikla, z „Nášho mora“ s centrálnym postavením Ríma sa stalo Stredozemné more, ktoré oddeľuje Západ od Východu, Okcident od Orientu.

Migrácia – krvný obeh spoločnosti

Augustín mohol v priamom prenose sledovať dejstvo jednej z mnohých sociohistorických zmien, akým rôzne kultúrne svety čelili, čelia a čeliť budú. Svet je v neustálom pohybe, ktorého najprirodzenejšou súčasťou je migrácia. A to úplne nezávisle od toho, či sa nám to páči, alebo nie.

Dnes sme na tom v Európe podobne ako za Augustínových čias, len s opačnou tendenciou. Obraz nášho sveta sa nám pred očami mení a prepája sa s časťami planéty, proti ktorým sme sa ako Európania dlhé storočia vymedzovali. A vlastne dodnes ich viac či menej skryto považujeme za menejcenné.

Tak trochu voniace korením, farebné a exotické, no nespoľahlivé a zaostalé, inherentne „nevhodné pre demokraciu“ či ľudské práva. Skrátka úplne iné ako my, priam diametrálne odlišné, naše negatívne zrkadlo.

Dnes tak stojíme pred otázkou, ako sa s touto integráciou susediacich, domnelo opozitných svetov vyrovnať, ako opätovne posunúť mentálne hranice Európy. Lebo nejako to spraviť musíme a je aj na nás ako.

Otázka totiž nie je, ako situáciu zvrátiť, to je v čo i len strednodobom horizonte nad naše sily. Potrebujeme nájsť spôsob, ako ju zvládnuť a súčasne si zachovať východiská, na ktorých Európa posledných storočí stojí. Vláda zákona, sloboda jednotlivca, ľudské práva, rodová rovnosť...

Poučenie z minulosti? Áno, ale

Jednou z možností, ktorú máme v ponuke, je pomerne obľúbené hľadanie poučenia v minulosti. No treba postupovať obozretne. Až príliš často sa totiž napríklad aj pád Rímskej ríše, ktorého svedkom bol svätý Augustín, používa ako zjednodušujúca paralela s dneškom.

Za jej pádom sa šípia niekdajší imigranti či gibbonovské zhýralé mravy rozšírené vo vtedajšej spoločnosti. A dnešnej Európe potom mnohí prorokujú podobný osud.

Niežeby Európa nemohla skolabovať. Môže. Ale príčiny kolapsu nemusia byť také jednoducho jednoznačné. Ani vtedy, ani dnes. Problém je, že dejinné udalosti vrátane vtedajšej aj dnešnej migrácie často vnímame cez momentky. Cez konkrétne udalosti, veľké dejiny, a len okrajovo si všímame otázky širšieho sociálneho či ekonomického vývoja.

Góti a nezvládnutá humanitárna kríza

Rímska ríša dokázala celé stáročia kočírovať multikultúrnu ríšu a aj na dobytých územiach s najrôznejšími etnikami úspešne presadzovať vlastné videnie modernity. Inými slovami integrovať a asimilovať milióny a milióny nových ľudí, spraviť z nich Rimanov.

Celkom prirodzene sa preto natíska otázka, či ríšu skutočne dokázali rozvrátiť nejakí imigranti v 4. – 5. storočí, a nie skôr čosi iné, pričom imigrácia (a jej chabý manažment v čase úpadku ríše) s tým čímsi iným len nekoreluje.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  2. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  3. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  4. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  5. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  9. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  10. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  1. Kŕčové žily: nepekné a nebezpečné
  2. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  3. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  4. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  5. Odmeny za diplomové práce na Stavebnej fakulte STU v Bratislave
  6. Zmluva o nájme pre ambasádu USA neoprávnene zaradená do programu
  7. 4* projekt víl a apartmánov priamo na pobreží, Chorvátsko
  8. Slováci rozhodli o najlepšom!
  9. AAA Auto má nový úver pre živnostníkov
  10. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 10 169
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 893
  3. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 4 891
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 785
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 636
  6. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 257
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 200
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 174
  9. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne 2 934
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 560

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Volkswagen: Odborári dostali to, čo sme im núkali pred štrajkom

Na jar ponúkal Volkswagen zvýšenie platov o 12 percent.

ŠPORT

Sagan vracia investované milióny. Jeho šéf je spokojný

Denk založil pred siedmimi rokmi amatérsky tím, teraz je medzi elitou.

KULTÚRA

Ľubomír Feldek: Význam má hnutie, ktorému ide o život

Namiesto aliancie za rodinu by mala vzniknúť aliancia proti rodine, hovorí.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK JAKUBA FILA

Antifašisti ani antikomunisti to nepochopili

Neexistuje sloboda len pre jednu vybranú skupinu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Nech štrajkuje Fico

Vo VW BA mzdy nestagnujú ani neklesajú, ale neustále rastú. Ide len o tempo tohto rastu, ktoré sa zamestnancom – všade, taký je svet a iný nebude – zdá vždy pomalé.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Macron by mal vedieť, že nádej nemá zvuk fanfár

Nový francúzsky prezident má veľké ambície, ale tú jeho pesničku sme už niekde počuli.

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

S lákaním Slovákov z Británie je to ako so šibačkou

Bojíme sa, že prídu. A ešte viac sa obávame, že neprídu.