PÍŠE PETER IVANIČ

Poučíme sa pri migrácii z histórie?

Odpoveďou na rastúci migračný tlak aj dnes musí byť premyslené inštitucionálne riešenie. Nie strkanie hlavy do piesku, ktorá nevidí a nepočuje zmeny sveta.

Ilustračné foto.(Zdroj: SITA/AP)

Autor je publicista, pôsobí v treťom sektore

Svätý Augustín – jeden z určujúcich filozofov západného kresťanstva – mohol na samom sklonku života pozorovať z okna biskupského úradu v meste Hippo ako Vandali, germánsky kmeň prichádzajúci z územia dnešného Španielska, mení tvár predchodkyne toho, čo dnes poznáme pod pojmom Európa.

Svätec pochádzal a žil v najbohatšej provincii západnej časti Rímskej ríše, obilnici štátu, jednom z ústredných území krajiny hneď po Ríme samotnom – v provincii Afrika.

Túto prosperujúcu kozmopolitnú, multikultúrnu časť rímskeho štátu, ktorú obľubovali rímski veteráni na dôchodku, v prvej polovici 5. storočia obsadili Vandali. Udalosti však nemožno vytrhnúť z historického kontextu. Boli súčasťou širšieho diania na medzinárodnej scéne, diania, do ktorého môžeme zaradiť aj úpadok Rímskej ríše, Veľké sťahovanie národov či vznik „Západu“.

Vo svojej dobe christianizovaná a silne porímštená severná časť Afriky neskôr prešla viacerými rukami vrátane byzantských, až kým si ju v 7. storočí nepodmanili Arabi hnaní novou monoteistickou víziou sveta.

Idea Mare Nostrum ako ústrednej križovatky Rímskej ríše tak po stáročiach zanikla, z „Nášho mora“ s centrálnym postavením Ríma sa stalo Stredozemné more, ktoré oddeľuje Západ od Východu, Okcident od Orientu.

Migrácia – krvný obeh spoločnosti

Augustín mohol v priamom prenose sledovať dejstvo jednej z mnohých sociohistorických zmien, akým rôzne kultúrne svety čelili, čelia a čeliť budú. Svet je v neustálom pohybe, ktorého najprirodzenejšou súčasťou je migrácia. A to úplne nezávisle od toho, či sa nám to páči, alebo nie.

Dnes sme na tom v Európe podobne ako za Augustínových čias, len s opačnou tendenciou. Obraz nášho sveta sa nám pred očami mení a prepája sa s časťami planéty, proti ktorým sme sa ako Európania dlhé storočia vymedzovali. A vlastne dodnes ich viac či menej skryto považujeme za menejcenné.

Tak trochu voniace korením, farebné a exotické, no nespoľahlivé a zaostalé, inherentne „nevhodné pre demokraciu“ či ľudské práva. Skrátka úplne iné ako my, priam diametrálne odlišné, naše negatívne zrkadlo.

Dnes tak stojíme pred otázkou, ako sa s touto integráciou susediacich, domnelo opozitných svetov vyrovnať, ako opätovne posunúť mentálne hranice Európy. Lebo nejako to spraviť musíme a je aj na nás ako.

Otázka totiž nie je, ako situáciu zvrátiť, to je v čo i len strednodobom horizonte nad naše sily. Potrebujeme nájsť spôsob, ako ju zvládnuť a súčasne si zachovať východiská, na ktorých Európa posledných storočí stojí. Vláda zákona, sloboda jednotlivca, ľudské práva, rodová rovnosť...

Poučenie z minulosti? Áno, ale

Jednou z možností, ktorú máme v ponuke, je pomerne obľúbené hľadanie poučenia v minulosti. No treba postupovať obozretne. Až príliš často sa totiž napríklad aj pád Rímskej ríše, ktorého svedkom bol svätý Augustín, používa ako zjednodušujúca paralela s dneškom.

Za jej pádom sa šípia niekdajší imigranti či gibbonovské zhýralé mravy rozšírené vo vtedajšej spoločnosti. A dnešnej Európe potom mnohí prorokujú podobný osud.

Niežeby Európa nemohla skolabovať. Môže. Ale príčiny kolapsu nemusia byť také jednoducho jednoznačné. Ani vtedy, ani dnes. Problém je, že dejinné udalosti vrátane vtedajšej aj dnešnej migrácie často vnímame cez momentky. Cez konkrétne udalosti, veľké dejiny, a len okrajovo si všímame otázky širšieho sociálneho či ekonomického vývoja.

Góti a nezvládnutá humanitárna kríza

Rímska ríša dokázala celé stáročia kočírovať multikultúrnu ríšu a aj na dobytých územiach s najrôznejšími etnikami úspešne presadzovať vlastné videnie modernity. Inými slovami integrovať a asimilovať milióny a milióny nových ľudí, spraviť z nich Rimanov.

Celkom prirodzene sa preto natíska otázka, či ríšu skutočne dokázali rozvrátiť nejakí imigranti v 4. – 5. storočí, a nie skôr čosi iné, pričom imigrácia (a jej chabý manažment v čase úpadku ríše) s tým čímsi iným len nekoreluje.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  4. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  5. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  9. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  10. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 468
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 151
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 124
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 386
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 135
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 187
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 039
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 221
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 212
  10. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 138

Téma: Eurofondy


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

DOMOV

Ministerstvo čudné rozdeľovanie eurofondov netrápi

Dotované firmy si vedcov kúpia.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK MÁRIUSA KOPCSAYA

Veď sú to iba deti

Zdá sa, akoby Tomanová získala post detskej ombudsmanky v čase, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo významné urobiť.

Poriadne drahý liek (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na utorok

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Dúfajme, že Duda to pochopil. Nie sú dve Poľská, iba jedno

Predkladané zákony neberú Poľsko len tej mestskej elite, proti ktorej strana PiS úspešne brojila. Ale všetkým Poliakom.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

Byť Jahnátkom sa oplatí

Politický nominant sa stal šéfom ÚRSO. Jasná demonštrácia, že Smer potrebuje mať na tomto poste lojálneho človeka.