PÍŠE PETER IVANIČ

Poučíme sa pri migrácii z histórie?

Odpoveďou na rastúci migračný tlak aj dnes musí byť premyslené inštitucionálne riešenie. Nie strkanie hlavy do piesku, ktorá nevidí a nepočuje zmeny sveta.

Ilustračné foto.(Zdroj: SITA/AP)

Autor je publicista, pôsobí v treťom sektore

Svätý Augustín – jeden z určujúcich filozofov západného kresťanstva – mohol na samom sklonku života pozorovať z okna biskupského úradu v meste Hippo ako Vandali, germánsky kmeň prichádzajúci z územia dnešného Španielska, mení tvár predchodkyne toho, čo dnes poznáme pod pojmom Európa.

Svätec pochádzal a žil v najbohatšej provincii západnej časti Rímskej ríše, obilnici štátu, jednom z ústredných území krajiny hneď po Ríme samotnom – v provincii Afrika.

Túto prosperujúcu kozmopolitnú, multikultúrnu časť rímskeho štátu, ktorú obľubovali rímski veteráni na dôchodku, v prvej polovici 5. storočia obsadili Vandali. Udalosti však nemožno vytrhnúť z historického kontextu. Boli súčasťou širšieho diania na medzinárodnej scéne, diania, do ktorého môžeme zaradiť aj úpadok Rímskej ríše, Veľké sťahovanie národov či vznik „Západu“.

Vo svojej dobe christianizovaná a silne porímštená severná časť Afriky neskôr prešla viacerými rukami vrátane byzantských, až kým si ju v 7. storočí nepodmanili Arabi hnaní novou monoteistickou víziou sveta.

Idea Mare Nostrum ako ústrednej križovatky Rímskej ríše tak po stáročiach zanikla, z „Nášho mora“ s centrálnym postavením Ríma sa stalo Stredozemné more, ktoré oddeľuje Západ od Východu, Okcident od Orientu.

Migrácia – krvný obeh spoločnosti

Augustín mohol v priamom prenose sledovať dejstvo jednej z mnohých sociohistorických zmien, akým rôzne kultúrne svety čelili, čelia a čeliť budú. Svet je v neustálom pohybe, ktorého najprirodzenejšou súčasťou je migrácia. A to úplne nezávisle od toho, či sa nám to páči, alebo nie.

Dnes sme na tom v Európe podobne ako za Augustínových čias, len s opačnou tendenciou. Obraz nášho sveta sa nám pred očami mení a prepája sa s časťami planéty, proti ktorým sme sa ako Európania dlhé storočia vymedzovali. A vlastne dodnes ich viac či menej skryto považujeme za menejcenné.

Tak trochu voniace korením, farebné a exotické, no nespoľahlivé a zaostalé, inherentne „nevhodné pre demokraciu“ či ľudské práva. Skrátka úplne iné ako my, priam diametrálne odlišné, naše negatívne zrkadlo.

Dnes tak stojíme pred otázkou, ako sa s touto integráciou susediacich, domnelo opozitných svetov vyrovnať, ako opätovne posunúť mentálne hranice Európy. Lebo nejako to spraviť musíme a je aj na nás ako.

Otázka totiž nie je, ako situáciu zvrátiť, to je v čo i len strednodobom horizonte nad naše sily. Potrebujeme nájsť spôsob, ako ju zvládnuť a súčasne si zachovať východiská, na ktorých Európa posledných storočí stojí. Vláda zákona, sloboda jednotlivca, ľudské práva, rodová rovnosť...

Poučenie z minulosti? Áno, ale

Jednou z možností, ktorú máme v ponuke, je pomerne obľúbené hľadanie poučenia v minulosti. No treba postupovať obozretne. Až príliš často sa totiž napríklad aj pád Rímskej ríše, ktorého svedkom bol svätý Augustín, používa ako zjednodušujúca paralela s dneškom.

Za jej pádom sa šípia niekdajší imigranti či gibbonovské zhýralé mravy rozšírené vo vtedajšej spoločnosti. A dnešnej Európe potom mnohí prorokujú podobný osud.

Niežeby Európa nemohla skolabovať. Môže. Ale príčiny kolapsu nemusia byť také jednoducho jednoznačné. Ani vtedy, ani dnes. Problém je, že dejinné udalosti vrátane vtedajšej aj dnešnej migrácie často vnímame cez momentky. Cez konkrétne udalosti, veľké dejiny, a len okrajovo si všímame otázky širšieho sociálneho či ekonomického vývoja.

Góti a nezvládnutá humanitárna kríza

Rímska ríša dokázala celé stáročia kočírovať multikultúrnu ríšu a aj na dobytých územiach s najrôznejšími etnikami úspešne presadzovať vlastné videnie modernity. Inými slovami integrovať a asimilovať milióny a milióny nových ľudí, spraviť z nich Rimanov.

Celkom prirodzene sa preto natíska otázka, či ríšu skutočne dokázali rozvrátiť nejakí imigranti v 4. – 5. storočí, a nie skôr čosi iné, pričom imigrácia (a jej chabý manažment v čase úpadku ríše) s tým čímsi iným len nekoreluje.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 627
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 274
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 550
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 6 789
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 073
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 980
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 954
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 503
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 499
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 465

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja je tréner a medzinárodný horský vodca. Zdolal napríklad aj Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

DOMOV

Úrazov na svahoch je viac, v Jasnej chcú rozšíriť zjazdovku

Záchranári zaznamenali viac ako 1 400 úrazov na lyžiarskych svahoch.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Lepší príklad podvádzania pri tendroch by nevymyslel ani Matovič

Prvýkrát sa budeme prizerať bývalému ministrovi na lavici obžalovaných.

KNIHA TÝŽDŇA

Doslova toxický nacizmus

V kombinácii s realitou železobetónových bunkrov, odkiaľ riadil premenu sveta, si Hitler vytvoril mix toxických, mentálnych i skutočných bublín.

PÍŠE ROMAN JANČIGA

Na obranu bratislavskej kaviarne

Koncom 19. storočia vystúpil advokát Miloš Štefanovič s kritikou dobových elít. Vyčítal im, že zbožšťujú vidiek a zanedbávajú mesto.

KOMENTÁR MÁRKA FINTU

Križiak z pusty

Kým Jobbik sa posúva z okraja do stredu, podpredseda strany Toroczkai slúži predsedovi práve na to, aby si tých svojich gardistov a hulvátov udržal.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop