PÍŠE PETER IVANIČ

Poučíme sa pri migrácii z histórie?

Odpoveďou na rastúci migračný tlak aj dnes musí byť premyslené inštitucionálne riešenie. Nie strkanie hlavy do piesku, ktorá nevidí a nepočuje zmeny sveta.

Ilustračné foto.(Zdroj: SITA/AP)

Autor je publicista, pôsobí v treťom sektore

Svätý Augustín – jeden z určujúcich filozofov západného kresťanstva – mohol na samom sklonku života pozorovať z okna biskupského úradu v meste Hippo ako Vandali, germánsky kmeň prichádzajúci z územia dnešného Španielska, mení tvár predchodkyne toho, čo dnes poznáme pod pojmom Európa.

Svätec pochádzal a žil v najbohatšej provincii západnej časti Rímskej ríše, obilnici štátu, jednom z ústredných území krajiny hneď po Ríme samotnom – v provincii Afrika.

Túto prosperujúcu kozmopolitnú, multikultúrnu časť rímskeho štátu, ktorú obľubovali rímski veteráni na dôchodku, v prvej polovici 5. storočia obsadili Vandali. Udalosti však nemožno vytrhnúť z historického kontextu. Boli súčasťou širšieho diania na medzinárodnej scéne, diania, do ktorého môžeme zaradiť aj úpadok Rímskej ríše, Veľké sťahovanie národov či vznik „Západu“.

Vo svojej dobe christianizovaná a silne porímštená severná časť Afriky neskôr prešla viacerými rukami vrátane byzantských, až kým si ju v 7. storočí nepodmanili Arabi hnaní novou monoteistickou víziou sveta.

Idea Mare Nostrum ako ústrednej križovatky Rímskej ríše tak po stáročiach zanikla, z „Nášho mora“ s centrálnym postavením Ríma sa stalo Stredozemné more, ktoré oddeľuje Západ od Východu, Okcident od Orientu.

Migrácia – krvný obeh spoločnosti

Augustín mohol v priamom prenose sledovať dejstvo jednej z mnohých sociohistorických zmien, akým rôzne kultúrne svety čelili, čelia a čeliť budú. Svet je v neustálom pohybe, ktorého najprirodzenejšou súčasťou je migrácia. A to úplne nezávisle od toho, či sa nám to páči, alebo nie.

Dnes sme na tom v Európe podobne ako za Augustínových čias, len s opačnou tendenciou. Obraz nášho sveta sa nám pred očami mení a prepája sa s časťami planéty, proti ktorým sme sa ako Európania dlhé storočia vymedzovali. A vlastne dodnes ich viac či menej skryto považujeme za menejcenné.

Tak trochu voniace korením, farebné a exotické, no nespoľahlivé a zaostalé, inherentne „nevhodné pre demokraciu“ či ľudské práva. Skrátka úplne iné ako my, priam diametrálne odlišné, naše negatívne zrkadlo.

Dnes tak stojíme pred otázkou, ako sa s touto integráciou susediacich, domnelo opozitných svetov vyrovnať, ako opätovne posunúť mentálne hranice Európy. Lebo nejako to spraviť musíme a je aj na nás ako.

Otázka totiž nie je, ako situáciu zvrátiť, to je v čo i len strednodobom horizonte nad naše sily. Potrebujeme nájsť spôsob, ako ju zvládnuť a súčasne si zachovať východiská, na ktorých Európa posledných storočí stojí. Vláda zákona, sloboda jednotlivca, ľudské práva, rodová rovnosť...

Poučenie z minulosti? Áno, ale

Jednou z možností, ktorú máme v ponuke, je pomerne obľúbené hľadanie poučenia v minulosti. No treba postupovať obozretne. Až príliš často sa totiž napríklad aj pád Rímskej ríše, ktorého svedkom bol svätý Augustín, používa ako zjednodušujúca paralela s dneškom.

Za jej pádom sa šípia niekdajší imigranti či gibbonovské zhýralé mravy rozšírené vo vtedajšej spoločnosti. A dnešnej Európe potom mnohí prorokujú podobný osud.

Niežeby Európa nemohla skolabovať. Môže. Ale príčiny kolapsu nemusia byť také jednoducho jednoznačné. Ani vtedy, ani dnes. Problém je, že dejinné udalosti vrátane vtedajšej aj dnešnej migrácie často vnímame cez momentky. Cez konkrétne udalosti, veľké dejiny, a len okrajovo si všímame otázky širšieho sociálneho či ekonomického vývoja.

Góti a nezvládnutá humanitárna kríza

Rímska ríša dokázala celé stáročia kočírovať multikultúrnu ríšu a aj na dobytých územiach s najrôznejšími etnikami úspešne presadzovať vlastné videnie modernity. Inými slovami integrovať a asimilovať milióny a milióny nových ľudí, spraviť z nich Rimanov.

Celkom prirodzene sa preto natíska otázka, či ríšu skutočne dokázali rozvrátiť nejakí imigranti v 4. – 5. storočí, a nie skôr čosi iné, pričom imigrácia (a jej chabý manažment v čase úpadku ríše) s tým čímsi iným len nekoreluje.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  2. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  3. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  4. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  5. Zábavný aj sebavedomý
  6. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  7. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  8. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori
  9. Bezpečnostný pás vám chráni život, antivírus váš virtuálny svet
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať?
  1. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  2. Konferencia o využívaní ITP v trestnom konaní splnila svoj cieľ
  3. Nadácia Poštovej banky podporí grantom folklór a tradície
  4. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  5. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  6. Prednáška holandského veľvyslanca na EU v Bratislave
  7. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku
  8. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  9. Poradňa: Ako vybrať účet pre mladých
  10. Sajfa odkázal študentom:„Buďte nároční a vydržte!“
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 25 886
  2. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 6 077
  3. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 4 782
  4. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 4 157
  5. Zábavný aj sebavedomý 3 783
  6. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 3 444
  7. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 3 330
  8. Bývanie, ktoré vás oslobodí od stresu 3 167
  9. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori 3 093
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať? 2 372

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Golfista, ktorý sa vzoprel Mečiarovi (profil Františka Gauliedera)

Minulý rok uplynulo 20 rokov odvtedy, ako parlament protiprávne zbavil Františka Gauliedera mandátu. Exposlanec v sobotu nadránom zomrel.

PLUS

Bezdomovec, ktorý pil drahé víno a 42-krát daroval krv

Štefan Karner žil osem rokov na ulici. Netradične.

NITRA

Bývalého poslanca parlamentu Gauliedera našli mŕtveho

Príčiny smrti vyšetruje polícia.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Petra Schutza

Únia nie je bez chýb, no i tak tvorí základný priestor Západu

Po 60 rokoch je jedno, či toľko integrácie, koľko sa do únie len zmestilo, bolo dobre či zle.

Márne čakanie (Sliacky)

Jarná karikatúra Mikiho Sliackeho na víkend

PÍŠE ANTONIO TAJANI

Na populizmus musí Európa reagovať skutkami

Môžeme premýšľať nad našimi chybami, nad tým, čo treba zlepšiť. Ale nesmieme strácať odvahu a prestať byť hrdí na to, čo sme spoločne vybudovali.

PÍŠE MARIUS IVAŠKEVIČIUS

Skutoční Európania si teraz len posilňujú svaly

Ich hlas bude počuť o pár rokov, možno až desaťročí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop