Autor je chargé d'affaires USA na Slovensku
Vidíme to denne v novinách. Za posledné roky, mesiace, dokonca týždne sme svedkami nárastu krajne pravicových zoskupení a ich politických strán v Spojených štátoch, v Európe, a aj tu na Slovensku. Ich nárast je čiastočne zapríčinený frustráciou z vlád, ktoré, zdá sa, nie sú schopné reflektovať potreby ľudí. V tomto zložitom a náročnom období je pochopiteľné, že ľudia hľadajú ľahké odpovede na komplikované problémy. Chcú výsledky od svojich politických lídrov – a chcú ich rýchlo.
Radikálne skupiny si to uvedomujú a prezentujú sa ako politickí outsideri, ktorí odmietajú establišment a ponúkajú pomoc tým, ktorí zápasia s problémami. Okrem toho zmenili taktiku – zriedkavejšie mávajú vlajkami s nacistickými symbolmi a zmierňujú rétoriku o rasovej nadradenosti; namiesto toho rozprávajú o ochrane ľudí pred imigrantmi.
Moc bola falošná
Politické strany a ideológie, ktoré sa stotožňujú s nenávisťou a netolerantnosťou nemajú odpovede; v skutočnosti sú časťou problému. Snažia sa hodiť neduhy spoločnosti na ľudí, ktorí vyzerajú inak, hovoria iným jazykom alebo majú iné vierovyznanie. Namiesto toho, aby hľadali skutočné riešenia existujúcich problémov, radšej urobia z iných obetných baránkov.
Nedávno prišiel na Slovensko bývalý americký skinhead, Christian Picciolini, aby vyrozprával svoj osobný príbeh. K neonacistickému hnutiu ho pritiahla hudba a oblečenie a tiež pocit moci a toho, že niekam patrí. Napokon si ale uvedomil, že moc, ktorú pociťoval, je falošná, a ideológia, v ktorú veril, viedla k tomu, že druhých fyzicky napádal a ubližoval im.
