Autor je kurátor, spisovateľ a dramatik
Ak žijete v domnienke, že cenzúra v umení nie je a že u nás sme jej zánik vyštrngali kľúčmi na námestí, mýlite sa. Ako inak vnímať požiadavku kresťanských aktivistov zakázať Pišťankovu a Taragelovu knihu?
V rámci kurátorského výberu slovenského výtvarného umenia, ktoré má byť vystavené v budove Berlaymont v Bruseli, došlo k odporúčaniu vyradiť diela Mareka Ormandíka a Erika Bindera.
Diela týchto autorov nie sú podľa vyjadrenia Európskej komisie (EK) politický korektné, vyvolávajú strach (Binder) alebo negatívne myslenie a náboženské motívy (Ormandík).
Takže diela vyberané slovenskou kurátorkou na základe umeleckých kritérií označil úradník EK za politický nekorektné. Pripomína vám to minulosť?
Je nepochopiteľné, že sa na umenie aplikujú úradnícke a politické kritériá. V sídle EK už vyvolal umením medzinárodný škandál český výtvarník David Černý, ale preňho je škandalizovanie prirodzenou súčasťou tvorby, a to o dielach Ormandíka a Bindera určite nemôžeme tvrdiť.
Nám, žiaľ, medzinárodný škandál nehrozí, naša „umelecká“ suverenita nie je predsa taká závažná ako ochrana hraníc či plynovodu. Mala sa slovenská kurátorka ohradiť proti požiadavke úradníka EK? Mala označiť jeho zasahovanie do výberu ako politicky motivované a neodborné a trvať na pôvodnom výbere?
Druhá otázka je aj morálna, či ostatní umelci zaradení do výberu nemali svoju účasť následne odvolať. Lebo to, čo sa stalo Binderovi s Ormandíkom, môže sa v budúcnosti stať práve im a práve s argumentom politickej korektnosti. Že vybrané umenie malo iba otapetovať administratívne priestory, aby spríjemnilo ťažkú a namáhavú prácu úradníkov EK, je vedľajšie.
