SNS si presadila svoj názor a koncesionárske poplatky sa zatiaľ zvyšovať nebudú. Ako sa dnes s obľubou hovorí, je to dobrá správa. Vynára sa akurát pochybnosť, prečo práve toto považovali národniari za natoľko zásadnú vec, aby sa už aj zišla koalícia – a najmä, aby považovali za potrebné svoje stanoviská oznamovať svetu vopred, čo sa vždy dá prečítať ako istý spôsob nátlakovej hry.
Požiadavku mohli rovnako dobre predniesť za stolom a až potom o nej hovoriť, ibaže účinok by zrejme už nebol taký silný.
Čo iné chce počuť volič a vodič, než to, že ho už nebudú policajti buzerovať za dopravné priestupky prostredníctvom plánovaných radarov? A tak ich SNS navrhla zrušiť. A čo iné poteší voliča a diváka, než konštatovanie, že televízny program aj tak nestojí za veľa, a tak je vylúčené zaň ešte aj viac platiť?
Čím sa dostávame k druhej pochybnosti, prečo SNS spája výšku koncesionárskych poplatkov s výhradami voči programu a dokonca už i voči samotnému názvu RTVS. Žeby len preto, že nadávanie na televízny program je obľúbenou témou, odkedy vôbec televízia vznikla?
