Status malej veľmoci vo výrobe automobilov, ktorý si Slovensko vydobylo, patrí k najvýraznejším črtám ponovembrovej transformácie hospodárstva.
Aj pri povinnej kritickosti k inštitútu stimulov, ktoré sa principiálne nedajú schvaľovať, ako aj výhradách k monokultúrnej ekonomike sa jav dá vnímať iba pozitívne.

To neprestane platiť ani pri vývoji, keď cyklické výkyvy otočia aktuálnu konjunktúru na trhoch do recesie. A – skôr či neskôr celkom iste – sa aj predajom produkcie z Bratislavy, Žiliny, Trnavy a v budúcnosti Nitry bude dariť o čosi horšie.
Skutočnosť, že automobilky sú zásadne podpísané pod HDP a dnešnou prosperitou, by len nemala uspávať na vavrínoch. Aj tento priemysel prechádza technologickou revolúciou a Slovensku by len a len prospelo, keby ekonomiku montážnych hál podporil aj nejaký tuzemský výskum a vývoj. Isteže je to rozhodovanie vlastníkov, bez personálneho zázemia ho však neurobia.
Varovný prst je, že už aj robotníkov pre Land Rover bude možno treba dovážať.
