Autorka je spolupracovníčka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), momentálne žije v Berlíne
Minulý týždeň nemecký spolkový parlament takmer jednomyseľne prijal rezolúciu s názvom Spomienka a pripomínanie genocídy Arménov a iných kresťanských menšín v rokoch 1915 a 1916.
Samotné slovo „genocída“ (v nemčine Völkermord) v názve vedie k tomu, že prevažne symbolická rezolúcia vyvolala vášnivé reakcie. Turecko neuznáva, že išlo o genocídu a odlišný pohľad na túto časť spoločnej histórie je aj dnes zdrojom jeho napätých vzťahov s Arménskom.
Nie je prekvapujúce, že Nemci udalosti spred sto rokov označili za genocídu. Podobné vyjadrenia prijali mnohé krajiny EÚ vrátane Slovenska v roku 2004. Aj nemecký prezident Joachim Gauck vo svojom prejave na jar 2015 hovoril o genocíde. Bundestag však o rezolúcii hlasoval práve teraz.
Načasovanie je odkazom na suverenitu nemeckých rozhodnutí
„Zakázaná láska. Najprv nechcela ona, potom nechcel on. Teraz musia obaja.“ Touto metaforou nemecký týždenník Die Zeit opísal v marci situáciu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Vzťah medzi oboma krajinami nie je jednoduchý. V Nemecku žijú tri milióny obyvateľov tureckého pôvodu. Aj preto Turecko desaťročia dúfalo, že Nemecko ho bude podporovať v snahe stať sa členom EÚ.
Merkelová tomu nebola naklonená, nedávno však práve ona začala Turecko potrebovať. Na rozdiel od mnohých iných krajín EÚ vytrvalo odmieta prijať horný limit pre prichádzajúcich utečencov. No po rastúcej domácej kritike jej politiky „otvorených hraníc“ sa pre ňu stalo dôležité počty žiadateľov o azyl obmedziť.
Preto vyjednala kontroverznú dohodu s Tureckom o navrátení utečencov, ktorí cez Turecko prichádzajú do Grécka. Odvtedy ju kritizujú za to, že je príliš zhovievavá k Erdoganovým nedemokratickým praktikám.
Hlasovaniu o rezolúcii, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia arménskej a tureckej ambasády, predchádzali Erdoganove vyhrážky o narušení vzťahov medzi oboma štátmi. V Nemecku sa konali demonštrácie a vyše 500 organizácií združujúcich Turkov v Nemecku podpísalo protestnú petíciu.
Poslanci a poslankyne s tureckými koreňmi dostávali nenávistné a výhražné maily a viacerí sa na hlasovaní nezúčastnili. Aj preto predseda Bundestagu Norbert Lammert na úvod rozpravy uviedol: „Vyhrážky s cieľom zamedziť slobodnej tvorbe názorov v nemeckom parlamente sú neakceptovateľné.“
