Bez preháňania, verejné vypočúvanie kandidátov na šéfa OSN je najnudnejším seriálovým formátom: záber na celý svet a málo originálnych myšlienok. V utorok hovoril pred zástupcami krajín v pléne OSN aj kandidát Lajčák.
Nie je pravda, že krajiny bývalého východného bloku, ktoré by si mali v tomto kole voľby uplatniť nárok na tajomníka zo svojho regionálneho tábora, dnes nič nespája. Majú skúsenosť s transformáciou, hlbokými ekonomickými a spoločenskými zmenami. Aj keď, čo je to oproti dekolonizácii, arabskej (ehm) jari či krízam v Latinskej Amerike.
Lajčák sa však na dedičstvo postsocialistického regiónu príliš neodvolával. Možno tiež preto, že transformácia stále nesie skôr pečať ráznych ekonomických reformátorov ako Balcerowicz alebo Mikloš. Navyše transformácia – s jej konfliktmi a ujmami - nie je ešte spoločensky strávená, preto pripomínať zlom, okolo ktorého Lajčákova kariéra obtiekla bez otrasov, by otváralo skôr otázniky, než budovalo mosty, také obľúbené v diplomacii.
