Autorka je spisovateľka, žije v Bazileji
„My Rakúšania sa stávame cudzincami vo vlastnej krajine,“ hovorí policajt na dôchodku a svoj pocit cudzoty zhrnie do strachu z hrôzostrašnej scenérie: naše ženy už pomaly nemôžu chodiť v minisukni po Viedni.
Vedľa neho stojí predstaviteľka ohrozeného rakúskeho folklóru – jeho mladšia slovenská žena v legínsach a tesnom tričku, z ktorého vytŕča mohutné poprsie – a horlivo pritakáva manželovi.
Takto ju opisuje nemecká novinárka v reportáži o Hoferových voličoch v Süddeutsche Zeitung a prenechá jej slovo: „Moja rodina žila v habsburskej monarchii, vtedy sme boli všetci Rakúšania, ja som teda Rakúšanka.“
V nostalgii po „žalári národov“, ako monarchiu nazývali porobené národy, novopečenej Rakúšanke asi neprekáža, že zásluhy Slovenky z čias monarchie sú v Rakúsku známe výlučne ako dojčiacej pestúnky habsburských potomkov. A zdá sa, že v postave policajtovej družky to štedré poprsie Rakúsko dodnes obšťastňuje.
