Autor je teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
D ominika Cibulková verí homeopatii napriek tomu, že ani kolektívny pokus v parku o predávkovanie sa dažďovou vodou s príchuťou vycmúľaného bonpari nepriniesol očakávané obete.
“Bezradnosť slovenského dejinného dizajnu sa ukazuje napríklad v programe nadchádzajúceho predsedníctva. Dobrovoľne sme sa označili za inštalatérov, budeme vraj udržiavať situáciu v rámci udržateľnosti...
„
Ale je to normálne, od vecí, ktorým veríme, zrejme v niektorých kruhoch neočakávame účinok, ale iba nejaký druh magickej podpory.
Keď som zbadal kampaň homeopatikov, spomenul som si na reklamy na žiletky, v ktorých sa na hladko vždy holia už vopred oholení muži. Asi nie náhodou sa rozhodli postaviť autori kampane na údajné liečivá nie na overiteľných výsledkoch klinických testov, ale na viere.
Slovenská spoločnosť je magickým myslením ešte stále ovládaná natoľko, že v niektorých prípadoch stačí posúvať javy z oblasti myslenia do priestoru viery.
Dve skupiny
Futbaloví fanúškovia veria na výsledky, SNS verí v národnú televíziu v čase Netflixu, hipsteri veria v burgery, z ktorých sa nepriberá, pretože sú asi z nízkokalorického hovädzieho a žemlí bez cukru.
Viera v čokoľvek je súčasťou nášho skúmania sveta, často posledným zrozumiteľným vysvetlením faktov a udalostí. Čo však so spoločnosťou, ktorá uviazla vo vývoji myslenia medzi dvoma a viacerými polohami?
