Autorka je psychologička a spisovateľka
Už niekoľko rokov sa môj život krúti okolo jedla. Najprv som osem rokov spolu s kolegyňami učila znovu jesť pacientky s anorexiou a bulímiou, dnes učím jesť osemmesačného syna.
No, nedajbože, aby človek potreboval v otázkach stravovania radu. Kdekoľvek nazriem, dozviem sa najmä o jedoch, lepku a laktóze, kravské mlieko je len pre teľatá, opakujú mamy unisono, hrdo, akoby túto koánu vymyslela každá sama.
Radšej rastlinné, to najprírodnejšie, lebo mandľové mlieko tečie v prírode prúdom. Cukor je biznis, zato amarant je čistá dobročinnosť.
Minule niekto vážne položil otázku, čím treba kŕmiť dieťa, kým dozreje zelenina v záhrade, akoby si niekto skutočne myslel, že v strednej Európe má k dieťaťu každý automaticky aj záhradu.
Nevravím, že mne je to jedno. Minule nejaká mudrlantka písala o žene, ktorú by som ja možno označila za plnoštíhlu, vraj morbídne obézna maminka kŕmi dieťa lipánkom. Tak ja hádam nie som jedna z tých morbídne obéznych, čo „napchávajú“ deti termixom, ale pomaly sa hanbím, keď mám v nákupnom košíku základné potraviny ako mlieko (to pre teľatá) a vajcia, a nie „mlieko“ z kešu orechov a chia semená.
