Autor je publicista
O Poľsku v spojitosti s Ruskom počuť po tieto dni v súvislosti s varšavským summitom NATO. Ale aj v spojitosti s nedávnym najväčším vojenským cvičením NATO Anakonda 2016, s posilnením poľskej obranyschopnosti o 35-tisíc domobrancov, s výstavbou novej americkej protiraketovej základne či vyšetrovaním agentov usilujúcich sa o rozvracanie poľskej spoločnosti.
Všetko sú to dôležité kroky k posilneniu obranyschopnosti krajiny pre prípad, že by si v Moskve zmysleli, že im vojna proti Ukrajine nestačí. To podstatné sa však udialo mimo užšieho rámca vojenskej obranyschopnosti Poľska.
Prvý test: 2009
Gazprom sa dlho správal ako najväčší plynový šachista v Európe. Podľa časopisu Forbes je Gazprom najväčšia ruská firma a aktuálne 53. najväčšia firma na svete (v top 200 nasledujú ešte Rosnefť, Sberbank a Lukoil).
Dlhodobo slúži ako nástroj ruskej politiky. Na jeho výplatnú pásku sa pridal už v roku 2005 bývalý nemecký sociálnodemokratický kancelár Gerhard Schröder (1998 – 2005). A ktovie koľkí ďalší európski politici na nej ešte sú, alebo netrpezlivo čakajú v rade. Dá sa špekulovať, ako by sa asi na takej čakačke mohli správať povedzme podnájomníci nášho hotovostného Bašternáka.
Keď sa v januári 2009 Kremeľ rozhodol naostro otestovať možnosti plynového vydierania, dodávky plynu významne klesli v 18 krajinách Európy. Niektoré vrátane Slovenska sa ocitli na hrane. Iné mrzli. Ruský útok na energetickú bezpečnosť Európy našťastie prebral dovtedy spiacich – alebo rubľami uspatých? – politikov. Pomaly, ale iste sa začala rodiť obranná stratégia EÚ.
Jej súčasťou bolo a je zvýšenie zásob plynu, znižovanie spotreby (aj cez zatepľovanie budov), vybudovanie prepojení medzi plynovodmi v EÚ a diverzifikácia zdrojov plynu aj trás do Európy. Vďaka tomu sa karty začali obracať a možnosti diktátu Moskvy scvrkávať.
My platíme ruskú armádu
Ruská ekonomika stojí a padá na vývoze plynu a ropy, ktorý dlhodobo napĺňa 60 až 70 percent ruských príjmov. Najväčším obchodným partnerom Ruska je pritom EÚ: do jej členských krajín išlo v roku 2014 až 46 percent ruského vývozu.
Nasledovala Čína s necelými siedmimi a Japonsko s menej ako štyrmi percentami. Pre EÚ je Rusko oveľa menej významný obchodný partner – do Ruska išlo v roku 2014 menej ako sedem percent európskeho exportu, ale z Ruska najmä cez dovoz ropy a plynu do Európy až 12 percent importu.
Veľký rozdiel v dovoze a vývoze znamená každoročne v zahraničnom obchode s Ruskom obrovský deficit EÚ.
V roku 2013 bol vyše 70 miliárd eur, v roku 2014 zhruba 64 miliárd a v roku 2015 stále ešte 46 miliárd eur.
