Martin Redfern: Zem, z edície 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Slovart, 2016
Viete, ako vznikajú geologické nekomformity? A aké horúce je jadro zeme? Viete, prečo sú niektoré zrná piesku guľaté a niektoré hranaté? A ako vznikol mramor, uhlie či globálne otepľovanie? A viete, čo sa stane, keď zatvoria posledný McDonald a ľudstvo ukončí svoju činnosť?
Možno na niektoré z vyššie položených otázok viete odpoveď, pretože sledujete populárno-náučné seriály, či dokonca sa zaoberáte geológiou, klimatológiou alebo príbuznými odbormi. Ak ste však zvedaví na odpovede a chceli by ste dostať informácie v kontexte, teda nie vytrhnuté ako čriepky poznania nejakým tým internetovým prehliadačom, siahnite po publikácii Martina Redferna Zem (Slovart, 2016) z edície 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať.
V temer telegrafickej kocke sa tu dozviete o tom, ako to s našou malou a milou Zemou bolo v minulosti, čo o nej vieme dnes a kam sa to rútime vesmírom. Ani sa tej rýchlosti nedá veriť, však? Ale Zem sa krúti a jej budúcnosť je pochmúrna. A nie je to pre politiku v nejakej menej významnej stredoeurópskej krajinke.
Knihy o poznaní
Populárno-náučná literatúra je slovné spojenie, ktoré u pravoverných akademických vedcov vyvoláva skepticizmus, skutoční kaviarenskí intelektuáli majú z neho vyrážky a pritom väčšina čitateľskej obce sa raduje, ak narazí na pútavé, príťažlivé a podľa možnosti zrozumiteľné vedecké vysvetlenie, ako tento náš svet vlastne funguje.
Idea prekladať pojmy vedy z poučiek, terminológie a ezoterického balastu vedeckých štúdií do zrozumiteľného jazyka je jednou z najosvietenskejších myšlienok. Povedať „všetkým“, ako tento svet funguje, je krásne, ale prináša to aj isté existenciálne problémy.
