Počas nadchádzajúceho predsedníctva v Rade Európskej únie nemienime otravovať európsky priestor domácimi politickými turbulenciami. Takto štátnicky prehovoril premiér Fico pred pár dňami zoči-voči šéfovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi.
Teda chvíľu predtým, než prepukla kauza Bašternák - Kaliňák a než sa potvrdili finančné prepojenia medzi oboma mužmi – hoci aj za cenu, že bolo pri ich odhaľovaní porušené bankové tajomstvo a spolu s ním aj zákon.

Ak by sa teraz mali premiérove slová naplniť, potom by mali udalosti nabrať asi takýto spád: Filipa Rybaniča, asistenta saskárskeho poslanca Rajtára, by mali zavrieť, až sčernie, prípadne by Fico mohol oprášiť svoj niekdajší profesionálny záujem o trest smrti.
A kým opozičného udavača by možno niektorí radi videli v elektrickom kresle, Kaliňák by ostal v tom ministerskom. Vláda by naďalej vládla s Bašternákovou podporou a Slovensko by ostalo zdrojom toho najčistejšieho vzduchu v Európskej únii.

Až na to, že práve takéto vládnutie je s pomermi civilizovaného sveta nezlučiteľné. Pravdaže, žiadna krajina EÚ nie je odolná proti korupcii, v každej sa môže chápadlo chobotnice vyšplhať aj na tie najvyššie politické poschodia. Ale po odhalení musia nasledovať dôsledky.
Politické (odstúpenie) aj trestnoprávne (odsúdenie za korupciu). Vedia to ešte aj v Rumunsku. Len Slovensko už zašlo tak ďaleko, že patrí skôr medzi režimy tretieho sveta (kontinent radšej nespresňujme, aby sme niekoho neurazili).
