Odhalenie finančných väzieb medzi Kaliňákom a Bašternákom okrem iného zatienilo politickú udalosť víkendu. Snem KDH, na ktorom sa predsedom konzervatívcov stal Alojz Hlina. Je priam symbolické, ako spolu obe udalosti súvisia.
Totiž už samotná vláda – nepresvedčivo, ale predsa len víťazného Smeru – vznikla ako jediný možný zlepenec, ktorý by zniesol označenie „proeurópska“ a nedal by väčší priestor kollárovcom či kotlebovcom. Na to, aká štátotvorná úloha Smeru pripadla, však treba povedať, že sklamal veľmi skoro po štarte. Smer to skrátka prehráva na celej čiare, no nemá kto vyhrať...
SaS a OĽaNO na strope
Aj keby hneď padla celá vláda (ale nepadne a toto je jeden z argumentov, ktorým sa dá oháňať) vlastne ju ani veľmi nemá kto nahradiť. A nech je v SaS a v OĽaNO naozaj veľa schopných a bystrých ľudí, tieto dva subjekty samy osebe nemajú na to, aby sa stali alternatívou.
Jednak pre ich lídrov, ktorí sú spochybniteľní: Sulíkovi stačí pripomenúť Kočnera, pád Radičovej vlády, Matovičovi zasa účtovníctvo na povale u babky (ešteže Ficovi správy z Matovičovho finančného života nezískal žiadny asistent...)
Druhým dôvodom je fakt, že SaS a matovičovci – zrodení napokon zo spoločnej kandidátky v roku 2010 – ukázali v marcových voľbách, kde je strop ich možností: dohromady 600-tisíc získaných hlasov a 23 percent.
Podupkávajúci fašisti
Ak by sa, naozaj len teoreticky, konali predčasné voľby, dá sa predpokladať, že by sa SaS a OĽaNO posilnili, najmä o hlasy dobehnutých voličov Mosta a Siete, ktorí si mysleli, že dávajú hlas opozícii proti Ficovi... A keď už sa popálili, dúfali aspoň, že ho dali o trochu slušnejšej vláde, než bola tá minulá. A ani to sa nezdá pravdou.
