Bola by to zaujímavá a určite aj veľmi podnetná debata, ak by sa odohrávala za iných okolností. Koľko ľudí sa naozaj zamýšľa nad tým, aká je v demokratickej spoločnosti rola štátu? Kam až majú siahať jeho právomoci? Kde je hranica medzi ochranou jednotlivca a ochranou spoločnosti ako celku?
Ako vytýčiť mantinely demokracie, aby sme neskĺzli k diktatúre, ale ani k anarchii, kde nie je zaručené ani ľudské právo na život či ochrana ľudskej dôstojnosti?
Podobné úvahy sa často berú ako zbytočné, no je dobré, ak sa aj o týchto témach hovorí. Dokonca so zápalom hodným iných srdcoviek.
No nie v súčasnom kontexte.
Kým totiž americká verejnosť vedie nekonečné debaty o skutočnom význame dodatkov ústavy, zomierajú ľudia. Tu nejde o akademické debaty, ale o ľudské životy, ktoré sú zmarené len preto, že zbrane v Spojených štátoch sú ľahšie dostupné ako inde.
A potom padajú insitné argumenty typu „zdravie máme len jedno, a preto nám stačí jedna zdravotná poisťovňa“. Napríklad: „Nezabíjajú zbrane, ale ľudia, preto nemá zmysel obmedzovať prístup k zbraniam.“
Prvá časť vety možno platí, ale nemá nič spoločné s tou druhou. A kým sa o tomto diskutuje, ďalší strelec príde medzi nevinných a možno desiatky z nich zabije. Áno, zabil on, ale pištoľou. Ak by mal nôž, obetí by bolo oveľa menej, možno žiadne. Koľko ľudí by žilo ďalej, keby sa riešil problém, a nie nezmyselné floskuly?
