Keďže aj vážení analytici zvažujú odstúpenie Kaliňáka z dôvodu „politickej kultúry“, resp. „predsedníctva EÚ“, zopakujme tíško, že argumenty sú podstatne lapidárnejšie. Nikdy v histórii štátu ešte nebol minister nachytaný s takto stiahnutými nohavicami.
Na demisiu úplne stačí, že vzťah, ktorý neskôr sám priznal, Kaliňák utajoval, hoci predmetom a dôvodom celej parlamentnej schôdze bol presne a jedine jeho vzťah s Bašternákom. Toľko stačí.
Zamlčanie absolútne relevantnej skutočnosti nie je ničím menším ako lžou. Z otázky, že ak má čisté svedomie, prečo sa k Bašternákovi nehlásil hneď, sa nedá vyrozprávať o to skôr, že vzhľadom na funkciu, ktorú zastáva, ide – minimálne – o jasný pokus uviesť do omylu verejnosť (poslancov).
Konkrétne ohľadom podozrenia, že pri vyšetrovaní daňového podvodu je polícia v konflikte záujmov, keďže sa dotýka priamo ministra vnútra.
Prípad je však vážnejší než na obyčajnú demisiu. Bašternákovi je Kaliňák – presne on – kupcom podielu, Počiatek partnerom vo firme a Fico nájomníkom. (A Kaliňákov kamarát Turčan spoluakcionárom.) To všetko zakladá indíciu, že Kaliňák zamlčiava (klame) aj teraz, keďže jeho vzťah s Bašternákom nevyzerá ako jednorazová kúpa-predaj, ale dlhodobejší.
