Aké máme vlastne vzťahy s Tureckom? Po odvolaní veľvyslanca EÚ Hansjörga Habera z Ankary to tušíme ešte menej.
Už nejde len o prostorekých komikov, pri ktorých sa môžeme baviť o tom, či žartíky na účet autokrata sú potvrdením slobody slova, alebo ohrozením bezpečnosti.
Máme si však odpustiť vtipy, ak sa týkajú Erdogana, ktorý drží kľúče od migračnej cesty? Znamená to, že by sme nemali žartovať, ak si to nebudú priať Saudskoarabi, lebo máme od nich ropu, alebo Rusi, lebo môžu otočiť kohútikom?
Tieto riadky o Turecku mohla napísať aj turecká doktorandka. V krčme porozprávala o tom, že sa do krajiny po podpísaní výzvy akademikov, aby Erdogan neobmedzoval opozíciu, nechce vrátiť, pretože je na zozname.
Alebo výskumník zaoberajúci sa historickými vzťahmi s Tureckom. Ten však radšej nič na papier nechce položiť, lebo by, naopak, stratil prístup do krajiny. Takmer sme zabudli, aké bolo pre tých starších z nás, riešiť podobné dilemy.
Veľvyslanec Európskej únie v Turecku odstúpil z funkcie Čítajte Turecko je zjavne vo vojne s vlastnými občanmi a drží ich na slovnej diéte. Navyše veľvyslanec EÚ na svojom twitterovom účte takmer každý mesiac kondoloval obetiam útokov, napätie teda doslova vybuchuje. Odchod Habera z Ankary síce neotriasa samotnou dohodou EÚ s Tureckom. No ukazuje, že komunikácia drhne a občas sa dokonca zbavuje aj kľúčových článkov.
