Autor je ekonóm
V istých kruhoch je už tradíciou viniť islam z násilia páchaného maličkou menšinou v jeho mene. Účelovo sa tým kŕmi naratív vojny civilizácií, hodnotovej priepasti medzi „nami“ a „nimi“.
Faktom je, že páchateľ nedeľného masakru v nočnom klube v Orlande Omar Mateen bol moslim. Rovnako je faktom, že odsúdený masový vrah a terorista Anders Breivik je kresťan. V oboch príkladoch sú činy, ktorých sa dopustili v príkrom protiklade so samotným základom viery, ku ktorej sa hlásia.
Duchovný impulz
Hlboko pod stáročnými nánosmi dogiem, symboliky, histórie a sektárskych záujmov ktoré delia jedno náboženstvo od druhého, leží pochovaný ich spoločný základ stojaci na ľudskej potrebe poznať zmysel vlastnej existencie.
Duchovný impulz, vyznávaný teistami, deistami, ale aj mnohými agnostikmi či ateistami spočíva v presvedčení, že existujú konečné objektívne hodnoty, ktoré sú nezávislé od vedy a presahujú subjektívne pocity človeka.
Duchovný prístup nachádza vo svete navôkol, v pestrosti a komplexnosti prírody a vesmíru, nielen holú skutočnosť, ale zároveň aj krásu, poriadok a význam, niečo, čo nielen čaká na objavenie, ale zároveň vyžaduje úctu.
Ľudský život chápe na jednej strane ako vrcholné dielo prírody, či už v jej sakrálnom, alebo svetskom rúchu. Na druhej strane vníma každý ľudský príbeh ako dielo ľudskej kreativity – ambícií, úsilia a rozhodnutí každého z nás.
Politika rozdielov a hrozieb
Bohužiaľ, tento inkluzívny a univerzalistický základ viery sa nie vždy hodí politickým cieľom. Politika je o konflikte, skupinových záujmoch, identite, moci a teritóriu. Mobilizovať politické sily je preto oveľa jednoduchšie zdôrazňovaním rozdielov, vnútorných či vonkajších hrozieb a historických krívd, ako úcty k stvoreniu a univerzálneho bratstva.
