Kaliňákov pozdrav, že o Bašternákovi sa bude baviť až vtedy, keď Matovič zverejní účtovníctvo svojej firmy, je príšerná arogancia moci.
Rozumieme emóciám, ktoré ním šijú, keďže či je vinný, či – nesmejte sa – čistý, keď vám idú takpovediac po krku, kontrolovať sa je umenie.

Avšak viazať na úplne inú kauzu úplne iného človeka – aj keď je to Matovič – očistenie vlastného mena pred verejnosťou je od politika znamenie bohorovnosti, nadradenosti, nedotknuteľnosti.
Gesto – môžete mi všetci bozkať hrb.
A je úplne jedno, že to bol iba rečnícky zvrat, lebo nemal čo konštruktívnejšie povedať. Už aj Žitňanská z Mosta – čo vzhľadom na predchádzajúce výroky Bugára je dosť pozoruhodné – si všimla, že „v hre je otázka dôvery občanov v inštitúcie tohto štátu“. Veru.
Aj keď prihliadneme k tristnej skutočnosti, že je už neskoro a dôvera je prehratá, Kaliňák je na odstrel už len za spôsob, akým sa stavia k svojmu škandálu. Emócie-neemócie, ak sa už obsah nedá zoškrabať, formou by mal zostať minis-trom. Čiže služobníkom verejnosti.
