Autor je teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
“Čo to hovorí o vás a o verejnej službe, ktorú vykonávate, keď máte čas na takéto transakcie, zatiaľ čo Hnedučký distribuuje v dedinách múku a jedlo tým, ktorým štát posiela 50 eur mesačne?
„
T oto mi ušlo. Nejako som si myslel, že ľudia ako Bašternák sú už v Gabčíkove, že predsa nemôže žiť v Bratislave človek, čo si predplatil parkovanie na miestach pre vozičkárov a vyzerá ako východonemecký majiteľ požičovne pornokaziet.
No a to je teda týpek, s ktorým obchodujú ministri. Ministri republiky, ktorej nová vláda vo svojom programe napísala, že chce obnoviť dôveru v politiku a urobiť tak niečo proti radikalizácii nálad.
No a do toho vpáli tento sedliačik, akých sme vídavali v roku 1996 sedávať na terasách so slobodovcami vo farebných sakách.
Pamätám sa aj na to auto, keď stávalo na Hviezdoslavovom, mysleli sme si, že to je po diničovcoch, ale diničovci mali na autá vkus, toto bolo vždy také, ako vravia taxikári, žebrácke.
Kúpiť si Veyron na cesty, kde potrebujete SUV s podvozkom z húfnice zuzana, je rovnaké, ako keď si koncom milénia nechávali prví oligarchovia posielať letecky ustrice a k nim žrali tatárku Hellmanns.

Vystrašení Hnedučkým
Nejde však o Bašternáka ani o jeho podnikanie na úrovni kazachstanskej pyramídovej hry, ani o jeho melír z Baywatchu a bundičky z ľudskej kože, ide o ministrov a o to, kam sme sa dostali.
Slovensko má proste ministra, ktorý obchoduje s deväťdesiatymi rokmi, Tatra banka mu v tom pomáha, poslanecký asistent za priehradkou si to pozrie, akoby to bol redtube, niečo pofotí, niečo pošle a takto teda vyzerá slovenská politika pár dní pred možným začiatkom rozpadu Únie, v prvom týždni ramadánu, keď takmer zahynul kazateľ apokalypsy Al-Bagdádí.