Vízie katastrofistov, že Sulíkova vláda by bola delírium, obalila opozícia zlatým rámom. Blokácia vstupu Čiernej Hory do NATO, ktorej sa dopustili (ne)hlasovaním v NR SR, je neospravedlniteľná takmer rovnako ako – napríklad – daňový podvod.
Tým, že register nástrojov zápasu s Fico III „obohatili“ o rozširovanie aliancie, SaS a OĽANO dôrazne pripomenuli, že nie sú „plnoformátové“ strany, ale – tak trochu – kluby na pestovanie morálneho exhibicionizmu.
Korupcia a kradnutie sú iste vážne veci, ale nie alfa a omega politiky. Fascinácia Bašternákom ani Kaliňák na konci s dychom neospravedlňujú hazard so zahraničnopolitickou orientáciou.
Pričinením SaS a OĽANO totiž to Slovensko, čo na východnom krídle NATO i tak vytŕča z radu, takmer zabrzdilo integráciu balkánskeho štátu, ktorej podčiarový odkaz spočíva v rozčúlení až zúrivosti, čo vyvoláva v Rusku.
Isteže, hlasovanie by sa dalo – aj muselo – po čase opakovať. Aj príbeh o koalično-opozičnom zápase by v Bruseli akosi zhltli. Ale skutočnosť, že opäť to Slovensko, ktorého premiér v ten istý deň telefonoval s Putinom, kladie nohu medzi dvere, by znásobila rozpaky nad slovenskými spádmi a afiláciami.
