Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Slovensko bolo dlhé roky notoricky známe jednou z najvyšších mier nezamestnanosti v Európe. Medzi rokmi 2000 až 2002 atakovala nezamestnanosť hranicu 20 percent a bola jednou z najvyšších v Európe.
Situácia sa zvrtla v roku 2006, keď pod vplyvom ekonomickej expanzie začala nezamestnanosť prudko klesať. V roku 2007, keď slovenská ekonomika rástla tempom 10,4 percenta, spadla nezamestnanosť na 8,4 percenta.
Nástup hospodárskej krízy v roku 2008 postupne vytlačil nezamestnanosť až na 14,2 % v roku 2013. Odvtedy nezamestnanosť opäť klesá, a za posledný rok dokonca veľmi prudko, ku koncu tohto roka môže podiel ľudí bez práce dosiahnuť 9%. No hospodársky rast je omnoho nižší ako v roku 2007, len tretinový.
Silné a slabé ročníky
Prečo nezamestnanosť klesá tak výrazne? Sú na to zhruba tri dôvody. Po prvé ekonomický rast síce nie je oslňujúci, no dostatočný na tvorbu pracovných miest. Po druhé, určitý pozitívny účinok mali aj aktívne politiky na trhu práce, väčšinou financované z európskych peňazí. A po tretie: Najvýznamnejším faktorom je demografická zmena.
Dnes do dôchodku odchádzajú silné populačné ročníky 1952 až 1956. Vtedy sa na Slovensku ročne rodilo takmer 100-tisíc detí. A tie si dnes dávajú žiadosti o dôchodok. Kto nastupuje na ich miesta? Veľmi slabé populačné ročníky 1992 až 1995. Počet narodených detí vtedy klesol zo 75-tisíc na 60-tisíc ročne.
Medzera medzi odtokom z pracovného trhu a prítokom je značná. A bude sa ešte zväčšovať. Veď medzi rokmi 2000 až 2003 sa ročne rodilo len niečo vyše 51-tisíc detí. Ako prvé túto medzeru pocítili materské škôlky, potom základné a stredne školy. Dnes došlo aj na vysoké školy. Ešte v roku 2007 študovalo v dennom štúdiu 137-tisíc študentov. Dnes je to len 120-tisíc.
Husákove deti
Napriek tomu, že mnohé vysoké školy položili latku až na zem. Nepozerajú na IQ maturantov a odchytávajú nádejných študentov hoci aj na ulici. Nedostatok pracovných síl neobišiel ani biznis. Donedávna bol trh práce trhom zamestnávateľov, ktorí si mohli vyberať demografickú dividendu z generácie Husákových detí.
Ľudia boli ochotní akceptovať nízke mzdy, dlhé a nie vždy zaplatené nadčasy i prácu na čierno. Budúci trh práce bude čoraz viac trhom zamestnancov. Tí si budú vyberať a diktovať podmienky viac ako doteraz.
Nič na tom nezmení ani ďalšia ekonomická kríza, ktorá príde možno o rok či o dva. Dočasne zvýši nezamestnanosť, ale už podstatne menej ako v rokoch 2009 až 2013.
Automobily a televízory
Nízka nezamestnanosť môže pre nás paradoxne byť väčším problémom ako vysoká. Slovenský konkurenčný model je ešte stále založený na zamestnancoch, ktorí za nízke mzdy produkujú automobily, televízory, plechy a strojárske výrobky Bez nich by sa náš ekonomický rast rozplynul ako dym. Vláda i zamestnávatelia môžu robiť, čo chcú, nových ľudí spod zeme nevyčarujú.
Naozajstné demografické sucho ešte len príde medzi rokmi 2020 až 2025, keď na trh práce vstúpia najslabšie populačné ročníky. Naši zamestnávatelia budú musieť vážne rozmýšľať o štyroch alternatívach:
