Autor je spisovateľ
Postavy sú autentické, iba doba, do ktorej som ich vykopol zo socíku môjho detstva, je dnešná.
„Tento pán vie fšetko,“ hulákal vždy tatko, keď počul hovoriť niekoho ozaj debilného. Teda skôr chlapov. Ženy síce hovoria debility tiež, ale iba kamoškám, a to je skôr milé.
„Pozor, Lubko, teraz hovorí mudrc,“ reval, keď zbadal v televízii analytika. „Tento nás zachráni, šak má hocijako dvacat rokov a bradu. Bradu mať musí,“ pokračuje. „S ňou je totiž tento nigdoš najvyššia forma odborníka a má ešte bonus, vyzerá jak mäsiarsky učeň.“
Tatko ukáže prstom: „Pozri, ako sa drzo kuká, absolútny kráľ tejto hnusnej doby.“
„Čo mu chýba? Šak je dobre oblečený,“ hovorí stará mama.
„Všetko mu chýba, je bez ksichtu. A má asi dvanást.“ odsekne tatko.
„Tak to neni,“ ozve sa mama. „Mladej, nerovná se vždycky blbej, starí jsou taky blbci, viď tatko, popravdě, ale i z mladý krávy múže vyrúst...“ – pozrie sa na starú mamu
„Čo vyrastie z mladej kravy stará mama?“ pýtam sa.
„Tvoja mater, kerej hned dám po papuli drzej!“
Lenže nedá, lebo sa k mame nemôže dostať cez tatka, ktorý ju škrtí.
„Ja ti dám blbca!“ reve. Odrazu je čudno, mama driape, ja plačem, a hnusní odborníci bradato kvákajú a kvákajú. Preto tatko nemá rád brady. Hovorí: „Bradu mohol mať iba Marx, Lenin, alebo Matuška, to boli zjavy!“
„Aj Rasputin mal bradu, mám ho v dejepise,“ pochválim sa.
„No, šak aj dopadol. Uvedom si konečne, že dnes nosí bradu každý šofér trolejbusu bez osobnosti.“
Naschvál poviem: „Mame sa bradatí páčia.“
Skríkne: „Vidíš, že mám pravdu! Čo sa páči tvojej mamke, je vždy úchylné.“
