This is not America spieva David Bowie v známej pesničke z osemdesiatych rokov. Človeku sa chce vykríknuť, že toto už nie je Európa. Nevieme, čo sa s ňou stalo a kto to chcel, ale nie je to ten kontinent ako pred ôsmimi rokmi.
Prečo pred ôsmimi? Pretože vtedy sa konali majstrovstvá Európy vo futbale v susednom Rakúsku. Slovensko si užívalo prvé chvíle Schengenu, teda napríklad cestu vlakom z Bratislavy do Viedne už nesprevádzali pasové kontroly. No práve v tomto čase ich Rakúšania dočasne zaviedli. Azda z obáv pred nekontrolovateľnými prívalmi fanúšikmi z iných krajín.
Chodieval som do Viedne často. Stretával davy hlučných chorvátskych, švédskych alebo aj rakúskych fanúšikov. No nikdy som nebol svedkom pouličného násilia, aké vidíme na záberoch z Francúzska. Nepochybne sa incidenty odohrávali aj vtedy, ale súčasná atmosféra je celkom iná. Agresívnejšia, nenávistnejšia.
Vo francúzskych uliciach vyčíňali nielen obyčajní chuligáni, ale 150 mužov vycvičených na boj zblízka. Tu už nejde o krčmové facky ale o export organizovaného násilia, pred ktorým pacifista z knižnice nemá ani najmenšiu šancu. Kontinent, ktorý sa vyznačuje koncentráciou vzdelanosti, kultúry, duchovna a osobnej i náboženskej slobody, je konfrontovaný s primitívnym násilím.
Toto už nie je žiadna Európa, povieme si, keď napätie pred brexitom zhustlo až natoľko, že to stálo život britskú poslankyňu.
