Autor je spisovateľ
Deň otcov nás prepadáva vo svojej skromnej mohutnosti vždy v júni. To už sme mali aj sviatok zaľúbených, aj ženy si užili svoj deň, aj matky, aj deti, a tak sme trochu usviatkovaní z rodičovských slávností. Navyše Deň otcov až tak marketingovo nikto veľmi nerieši.
Vlastne to závetrie Dňa otcov je pochopiteľné. Otcovia sú zväčša tí horší z dvojice rodičov, radšej sa ulejú pri futbale, čo je nesmierne dôležitá výhovorka, prečo sa nedá vysávať.
I keď dnes jestvuje aj skupina mladých zženštilých otcov, ktorí svoju mužskosť dávajú najavo len zababranou bradou, ale inak sú takí zblbnutí feminizmom, že nosia deti vo vakoch, nadájajú ich takmer z vlastných pŕs a prebaľujú, kým maminka tuho pracuje na nejakom projekte v nadnárodnej firme alebo pečie biokoláčiky. Ale to sú exotickí otcovia so stratou mužského ega, zato navoňaní.
Praví otcovia majú vždy niečo dôležitejšie, ako je písanie domácich úloh. Otcovia sú predsa nesmierne zamestnaní ľudia. A navyše zásadoví, keď ide o také veci, ako je vzťah k peniazom, zbraniam, hasičským autám, politike a policajtom, spravodlivosti či tajným službám. Vždy majú informácie až z vnútra. Dobrí otcovia sú informovaní. Taľafatky ako sopeľ pod nosom dieťaťa nevidia, lebo práve idú spasiť svet, tak ich nevyrušujme.
