Autorka je redaktorka Bloomberg View v Londýne
Keď premiér David Cameron sľúbil referendum o členstve Británie v EÚ, iste si nepredstavoval pre svoju kampaň Ostaňme taký adrenalínový zvrat, aký zažíva v tejto chvíli.
To, čo bolo pôvodne zamýšľané iba ako predvolebný sľub, aby vyhrali jeho konzervatívci, mu pri spätnom pohľade musí pripadať ako ľahkovážny hazard. Následky bude cítiť ešte dlho po sčítaní hlasovacích lístkov.
Pár dní pred referendom vyrovnali priaznivci odchodu z Únie náskok a v niektorých prieskumoch dokonca vedú. Stávkari znížili kurz pre takzvaný brexit. Bank of England spustila sériu zvláštnych menových opatrení v nádeji, že trhy udrží pokojné do referenda.
Kto a prečo si želá brexit Čítajte Kto je za a kto proti
Kampaň za zotrvanie sa začala hendikepom – EÚ s jej skratkami, tajomnými procesmi a nikomu sa nezodpovedajúcimi byrokratmi nikdy nebola Britom sympatická. No pustila sa do strašných pretekov, občas vágnych, technokratických a povýšeneckých.
Cameron urobil málo pre to, aby vychýlil ručičku váh v pätnástich percentách verejnosti, ktorí tvrdia, že sú nerozhodnutí.
Tábor Odísť využíval túto výhodu s trumpovskou mediálnou zručnosťou. Jeho strana hlása nepravdy, ale tak ako Donald Trump nikdy nenudí, ani nemätie.
No tesnosť tohto preteku nemožno jednoducho pripisovať len kampaniam. Tak ako u podpory Američanov voči Trumpovi, aj tu ide o viac.
Nejde pritom ani o jedinú tému – Európu, o nič viac než je americká náklonnosť voči Trumpovi len o prisťahovalectve.
