Autor je profesorom na Bard College v New Yorku
Sme svedkami nového úsvitu fašizmu? Mnohí ľudia si to začínajú myslieť. K fašistom bývajú prirovnávaní Donald Trump, Vladimir Putin aj rad rôznych demagógov a pravicových krikľúňov v Európe.
Nedávna vlna autoritárskeho chvastania dospela až na Filipíny, kde čerstvo zvolený prezident Rodrigo Duterte (prezývaný Pomstiteľ) sľúbil, že nahádže osoby podozrivé z trestnej činnosti do Manilskej zátoky.
Putin nie je Hitler
S pojmami ako „fašizmus" alebo „neonacista" je ten problém, že ich tak často a v toľkých situáciách používa tak veľa neznalých ľudí, že už dávno stratili skutočný význam. Len málokto dnes z vlastnej skúsenosti vie, čo fašizmus skutočne znamenal. Tento výraz sa stal zovšeobecneným termínom pre všetkých ľudí či idey, ktoré sa nám nepáčia.
Uvoľnená rétorika zdrsnila nielen politickú diskusiu, ale aj historickú pamäť. Keď republikánsky politik prirovná americké dane z nehnuteľností k holokaustu, ako to istý kandidát do amerického Senátu urobil v roku 2014, potom sa masové vraždenie Židov trivializuje tak, že sa stáva bezvýznamným. Zhruba to isté sa deje, keď Trumpa prirovnávajú k Hitlerovi či k Mussolinimu.
V dôsledku toho sa všetci dávame až príliš ľahko odvádzať od skutočných nástrah modernej demagógie. Pre Trumpa - ani pre holandského Geerta Wildersa, Putina či Duterteho - koniec koncov nie je vôbec ťažké vyvrátiť obvinenia, že sú fašistami či nacistami.
Možno sú odporní, ale neorganizujú prepadové jednotky, nestavajú koncentračné tábory a nevolajú po korporatívnom štáte. Najbližšie k tomu má Putin, no ani on nie je Hitlerom. Zabúdanie alebo neznalosť minulosti, samozrejme, fungujú oboma smermi.
