Walter Laqueur, Putin a putinismus, preložila Petruška Šustrová, Prostor 2016
O Rusku sa hovorí, že je to krajina, kde sa tisíc rokov vôbec nič nemení, a pritom každých desať rokov sa mení úplne všetko.
Má tento odveký ruský paradox logiku, ktorú je možné preskúmať a pochopiť?
Ako čítať Pravdu
Kniha Waltera Laqueura je okrem iného úžasným dôkazom intelektuálneho a vedeckého výkonu vo veku 94 rokov. Autor sa narodil v roku 1921 vo Vratislavi.
Unikol holokaustu odchodom na územie budúceho Izraela. Odtiaľ sa v polovici 50. rokov presťahoval do Veľkej Británie. Viedol londýnsky ústav súčasných dejín.
Prednášal históriu v Izraeli a v Spojených štátoch, hosťoval na Harvarde. Špecializuje sa na holokaust, sionizmus a politiku studenej vojny.
Laqueur priznáva záujem o Rusko už od chvíle, keď sedemnásťročný navštívil v Jeruzaleme profesora - rodáka zo svojho mesta – a prejavil želanie študovať ruské dejiny. Profesor mu ako znalec stredovekých anglických dejín nepomohol.
Rozhodla náhoda. Pri pobyte v kibuci si zlomil nohu a susedka, ktorá sa narodila v Nikolajeve na brehu Čierneho mora, našla v ňom skvelého žiaka. Učil sa ruštinu, a tak pomerne rýchlo začal čítať Pravdu.
Pomohlo mu, že v tom čase noviny mali obmedzenú slovnú zásobu (sarkasticky ju odhaduje na osemsto až deväťsto slov). Neskoršie si ruštinu zdokonalil aj iným spôsobom. Stretol ďalších Rusov, hŕstka z nich boli potomkami kresťanských sektárskych rodín zo Sibíri.
V Londýne viedol dvojmesačník Soviet Survey, ktorý sa venoval politickým a kultúrnym trendom v Sovietskom zväze.
Nakoniec sa mu podarilo to, čo je pre akademika najprospešnejšie – navštíviť krajinu, ktorej sa vedecky venuje. Rodičia jeho manželky (emigranti z Nemecka) žili v letovisku na severnom Kaukaze. Zdá sa, že dlhé roky patril k prvým zahraničným návštevníkom tohto regiónu.
Nepriateľstvo
Písať o Putinovi a „jeho“ Rusku je trendové. Možno ešte objaviť Ameriku – prepáčte, vlastne Rusko? Laqueur ponúka fundovanosť, a tá, žiaľ, nie je v mnohých iných prípadoch zaručená.
Jeho pohľad na Rusko je komplexný. Vie o aktuálnom mocenskom usporiadaní i procesoch posledných desaťročí. S rovnakou istotou však píše o histórii ruských národných ideí a perspektívach, ktoré ešte len čakajú na svoje uskutočnenie.
V istých chvíľach je mierne chaotický a nezrozumiteľný. Odbieha od hlavnej témy, zabúda sa v starých príbehoch a nedokončuje novšie. To všetko je odpustiteľné, zisky z čítania Laqueurovej knihy sú zásadnejšie.
Veľký priestor je venovaný novej doktríne, ktorá sa postupne v Rusku buduje. Mnohé krajiny dokážu existovať bez doktríny, poslania či osudového predurčenia, Rusko nie.
