Nech už brexit dopadne akokoľvek, jedno je isté: krajina bude rozdelená a spoločnosť z polovice hlboko frustrovaná. Kampaňujúci politici by mali s ránom potom počítať a neviesť nálady tak na ostrie noža, aby boli škody nenapraviteľné.
Vražda poslankyne britského parlamentu Jo Coxovej je bezpochyby súčasťou takýchto škôd. Aj keď sa potvrdí, že útočník mal napojenia na extrémnu pravicu alebo bol dokonca vyšinutý, stále možno ustáť tvrdenie, že debata okolo vystúpiť – zostať sa v tomto bode preliala cez okraj. Presne týždeň pred referendom po sebe jednotlivé tábory už nepália len argumentmi. „Britain First“ je nové „Alláhu akbar“.
Zavraždená britská poslankyňa dostávala výhražné odkazy Čítajte Špekulovať, komu Coxovej smrť v kampani pomôže, by bolo cynické a britskí aj európski politici sa toho vzdali. Politici by totiž mali byť zástupcami, ktorí prepožičiavajú svoj hlas a svoju osobu výseku názorového spektra. Sú teda symbolmi, no ak sa stanú terčmi násilia v takejto podobe – rany nožom, dve guľky do tela a jedna zblízka do tváre – niečo nie je v poriadku s prevádzkovaním politického boja, ktorý nemá vyzerať ako boj, pretože ho nahrádza.
