Dalibor Roháč je výskumník v American Enterprise Institute vo Washingtone
Počas nedávnej cesty do Británie som sa pričasto cítil ako Alenka v ríši v divov – a to nielen pre moje bezvýhradné a ničím neotrasiteľné anglofilstvo. Priveľa mojich konverzácii o Európskej únii a mieste Spojeného kráľovstva v nej mi tiež pripomenulo povestnú Bielu kráľovnú z Carrollovej knihy, ktorá bola schopná „ešte pred raňajkami šiestich nemožných vecí“.
V istom zmysle to bola moja chyba. Do Londýna som šiel so zámerom debatovať s britskými euroskeptikmi, ako napríklad s poslancom Philipom Daviesom, ktorý po brexite volal už v roku 2005. Séria verejných diskusií mala za cieľ propagovať moju novú knihu Smerom k nedokonalej Únii: Konzervatívny argument za EÚ.
Podcenil som to, do akej miery dlhé mesiace predreferendovej kampane britskú debatu posunuli do surreálnej roviny, v ktorej sa namiesto argumentov straší vymyslenými číslami (napr. povestnými 350 miliónmi libier, ktoré vraj každý týždeň odchádzajú do Bruselu), údajnou európskou armádou, ktorej vznik je už za rohom, či miliónmi Albáncov, Macedóncov a Turkov, ktorí na britských brehoch pristanú v okamihu (už vraj blížiaceho sa) vstupu ich krajín do Únie.
Ak si nebudeme všímať hyperboly či vyslovené klamstvá a sústredíme sa len na argumenty, ktoré sú myslené úprimne, brexit je veľmi zlým nápadom, a to tak z pohľadu samotných Britov, ako aj z pohľadu slovenského a celoeurópskeho.
Akokoľvek sa na to pozrieme, prípadný britský odchod z Únie so sebou prinesie minimálne krátkodobé ekonomické turbulencie. Neistota nie je nikdy priateľom podnikania či investičných rozhodnutí. Nie je prekvapením, že v dňoch pred referendom sa kurz libry divoko hýbe a hlavný londýnsky akciový index FTSE 100 padá.
Pred ekonomickými dosahmi odchodu jednomyseľne varujú štúdie Medzinárodného menového fondu, OECD, britského ministerstva financií, PricewaterhouseCoopers či Centra pre ekonomickú výkonnosť na LSE.
