Autor je spisovateľ a publicista.
O učiteľskom povolaní si mnohí myslia, že je podradné a vykonávať ho môže ktokoľvek. O vedomosti skúsených pedagógov súčasný svet nemá záujem. Vďaka informačným technológiám je dnes múdry každý.
Nedá sa určiť, kedy sa presne začal proces devalvácie učiteľskej profesie. Starí Rimania vraveli, že koho chceli bohovia potrestať, z toho spravili učiteľa. Ani v stredoveku sa potulní učitelia netešili veľkej úcte a niekedy museli čeliť agresivite študentov.
V kapitalizme korepetítori, ktorí chodili do rodiny, boli rovnocenní so služobníctvom. V socializme sa finančná situácia pedagógov možno trošku zlepšila, až na to, že nesmeli mať vlastné názory a museli vyučovať prekrútený dejepis, komunistickou ideológiou napáchnutú občiansku či brannú výchovu.
Učiteľ a žiak
Začiatkom deväťdesiatych rokov som učil na jednej priemyslovke v Nových Zámkoch. Na druhej alebo tretej hodine mi títo šestnásťroční šarvanci navrhli, či by mi nemohli tykať. Pomyslel som si: Ej, ale rýchlo sa stihli zakoreniť a zdeformovať demokratické práva v mysliach týchto neplnoletých šuhajov!
Vzťah učiteľa a žiaka má byť hierarchický, nemôže byť založený na rovnoprávnosti. Takisto ako ani vzťah rodiča a dieťaťa. Ak rodič považuje svoje neplnoleté dieťa za zodpovedného a samostatného jedinca, pácha tým fatálnu chybu, ktorej dôsledky si odnesú nielen učitelia, ale neskôr aj celá spoločnosť.
Liberálna výchova (moje dieťa je geniálne, môže sa teda rozhodovať a konať slobodne, nebudem ho v ničom obmedzovať, nechcem, aby vyrastalo v takom terore ako ja) v kombinácii s tzv. alternatívnymi vyučovacími metódami (žiak si sám vyberá predmety a spôsob, akým sa bude vzdelávať) časom povedie ku katastrofálnemu nárastu zmätených indivíduí.
