Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Autor je riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) a spoluautor Výzvy k ľudskosti
20. júna si pripomíname podpísanie Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov. Dohovor bol reakciou na hrôzy 2. svetovej vojny. Počas nej sa totiž nepresúvali len armády, ale aj milióny civilistov, ktorí utekali zo svojich domovov. Slovensko je už 65 rokov súčasťou svetového záväzku pomôcť ľuďom na úteku.
Dnes je nás na svete oveľa viac a rovnako to, žiaľ, platí aj pre počty utečencov. Podľa OSN je kvôli vojnám a prenasledovaniu až 60 miliónov ľudí vyhnaných zo svojich domovov. Ak by vytvorili štát, bol by väčší ako Francúzsko alebo Británia. Rozmery tohto ľudského nešťastia dokazuje aj to, že v lete budú mať utečenci po prvý raz aj samostatné atletické družstvo na olympiáde v Riu.
Štáty, ktoré najviac pomáhajú
OSN a štáty, ktoré hostia najviac utečencov (Keňa, Libanon, Jordánsko, Turecko, Irán a Pakistan), dlhodobo bijú na poplach. Ich zdroje pomoci už nestačia a svet odvracia tvár.
Keňa celé desaťročia pomáhala státisícom somálskych utečencov, ale ďalej nevládze. Preto sa vláda Kene rozhodla, že tábory pre utečencov zruší napriek tomu, že Somálčania sa domov vrátiť nemôžu. Je len otázkou času, kedy sa ku Keni pridá ďalší zo štátov, ktoré sú neprimerane zaťažené počtom ľudí na úteku na svojom území.
V tejto situácii je dôležité, aby každý štát, ktorý je súčasťou medzinárodného systému ochrany utečencov, spravodlivým a férovým spôsobom pomohol iným štátom a podieľal sa na zmiernení utrpenia ľudí na úteku. Platí to aj pre Slovensko.
Kľúčové slovo spolupráca
Minulé leto sme o tejto téme začali vášnivo diskutovať, ale okrem navodenia strachu sme sa nikam neposunuli. Nastal čas, aby sme sa otázkou slovenskej formy pomoci zaoberali rozumne a zodpovedne.
Riešenia už existujú a nik od nás nechce zázraky ani obete za hranicami vlastných možností. Potrebujeme však spoločný dialóg štátu, samosprávy, občianskej spoločnosti, náboženskej obce, cudzincov a utečencov, ktorí tu žijú.
