Prípad Kaliňák ukázal, aká ošemetná bola myšlienka koalície ochotných, s ktorou prišiel prezident Andrej Kiska v prejave po schválení programu novej vlády.
Základná povolebná úvaha bola pritom zrozumiteľná: „... ak by bola súčasná vláda veľmi neúspešná v očiach väčšiny občanov Slovenska, potom sa táto väčšina občanov môže v budúcich voľbách odvrátiť od dnešnej, stále ešte demokratickej väčšiny v tomto parlamente.“
Preto by – navrhoval prezident – mali strany novej vlády aj opozície „bez ohľadu na politické tričko“ vytvoriť koalíciu ochotných. Proti Kotlebovi, za spoločné riešenie problémov krajiny. Od Smeru cez Most po až Matoviča...
Utieklo pár týždňov a zjavil sa hrozivý dôkaz, že takýto spôsob vrátenia občianskej dôvery v politiku nepripadá do úvahy – len blázon by šiel dobrovoľne do koalície s Ficom, Kaliňákom a Bašternákom.
Prečo sú ochotní
Koalícia ochotných sa dnes kryje s koalíciou vládnou. Smer samotný už možno trápi rozruch okolo kľúčovej osoby ministra vnútra, tá „nepodarená reality šou“ (Kiska). Ale hlboké stranícke záujmy sú úplne inde, ako je čistota verejného života a obrana spoločnosti pred extrémizmom.
