Autorka je publicistka, žije v Tel Avive
Sú krajiny, kde sa sebakritiky nedočkáte. Ani medzi obyčajnými ľuďmi. A už vôbec nie vo vyšších sférach, napríklad medzi politikmi. A sú tiež krajiny, kde je bezprávie bežnou normou (čitateľ si môže sám doplniť ľubovoľný štát).
O Izraeli sa síce hovorí všeličo, no sebakritika mu nie je cudzia. Keď aj premiér (aspoň očividne) poruší zákon, čaká ho prúžkovaný oblek.
V Izraeli však majú niečo, čo domáci neradi kritizujú – armádu. Každý si v nej musí odslúžiť povinné dva či tri roky. A sú to práve vojaci, ktorí celú spoločnosť chránia, keď ide do tuhého.
Pod slovom vojaci sa často skrývajú 18- alebo 19-roční mladí ľudia, ktorí načas vymenia nočné kluby v Tel Avive za najnebezpečnejšie oblasti v krajine.
O svojej armáde Izraelčania vyhlasujú, že je to najetickejšia armáda na svete. O tom by sa síce dalo diskutovať, no aspoň sa vedia na seba pozrieť kritickým okom.
V posledných týždňoch sa v médiách pretriasa prípad mladého vojaka, ktorý pri zásahu proti palestínskemu teroristovi útočníka strelil do hlavy, keď už ležal spacifikovaný na zemi. Seržant Azaria sa bránil tým, že terorista mohol mať pod šatami vestu s výbušninami, a preto naďalej predstavoval hrozbu.
