Povedzme to na rovinu: vražda britskej poslankyne Jo Coxovej, ktorá podporovala zotrvanie Británie v EÚ, prišla ako nečakaný dar pre tábor Ostať. Lebo pripomenula všetkým vrátane rozzúrených eurofóbov, že podstata kampane za opustenie európskych partnerov je nenávisť a neznalosť.
Vrah, polodementný Thomas Mair, vykrikoval pri čine, že „Británia v prvom rade nech je nezávislá“. Tým rozpútal pochybnosti o tom, že by mohol byť motivovaný trebárs neštastnou láskou ku Coxovej alebo čímkoľvek iným. Podčiarkol aj to, že kampaň brexitu má máločo spoločné s faktmi a všetko spoločné s túžbou po už neexistujúcom impériu, vplyve a etnickej čistote.
Oba tábory po štvrtkovom nešťastí vyhlásili trojdňovú prestávku, aby národ mohol stráviť vraždu Coxovej a aby opadli vášne. Zostal však bilbord k brexitu, zverejnený v deň jej smrti, ktorý zobrazoval dlhý rad prevažne hnedých migrantov s nápisom „Bod zlomu“. Bez vysvetlenia, že rad sa ťahal od hranice Chorvátska, a nie Británie.
