Autor je komentátor denníka SME a spisovateľ.
Mne sa zdá, že v tých vašich novinách sú samí slniečkari a samá kaviareň. Povedal mi vzdialený príbuzný, s ktorým som sa dlho nevidel.
Ktovie, ako sa to stalo, že slovo „slniečkar“ zrazu predstavuje nadávku. Alebo, presnejšie, hanlivý termín na idealistu, ktorý chce spasiť svet, pomáhať utečencom a naplniť do bodky známe úslovie „pre dobrotu na žobrotu“.
Je to zvláštny paradox, že sa v pejoratívnych súvislostiach skloňuje práve Slnko, ktoré je zdrojom energie a života na Zemi. A ktoré mali v úcte aj naši predkovia, hoci netušili nič o fotosyntéze, fosílnych palivách alebo o procesoch v atmosfére. Dokazuje to aj obradnosť, s akou oslavovali deň letného slnovratu.
Magický okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe severnou pologuľou najviac nakloní k Slnku, nastáva tento rok presne 21. júna 34 minút po polnoci.
Počas slnovratu slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka a keďže najviac osvetľujú severnú pologuľu, máme najdlhšie dni v roku. Napríklad v Bratislave dnešný deň trvá 16 hodín a tri minúty, keďže slnko vychádza o štvrtej hodine a 52. minúte a večer zapadá o 20.55 h.
Už v severných Čechách je deň o celú polhodinu dlhší a povedzme v takom Štokholme trvá dokonca 18 hodín a 52 minút. A v zemepisných šírkach nad severným polárnym kruhom slnko nezapadá vôbec. Panuje tu polárny deň, takže tu ani polárne líšky nedávajú dobrú noc.
Dni, keď zmizne noc
Oproti tomu teraz prežívame mimoriadne krátke noci, napokon všimnime si, ako dlho po západe slnka v tomto čase pretrváva svetlo.
Čas po západe slnka, kým ešte vieme čítať alebo sa pohybovať vonku bez umelého osvetlenia, sa nazýva občiansky súmrak. Je definovaný okamihom, pokým slnko klesne šesť stupňov pod obzor. Dnes, v najdlhší deň roka, potrvá občiansky súmrak do 21.27 h.
Do chvíle, keď slnko dosiahne 12 stupňov pod obzorom, hovoríme o námorníckom (nautickom) súmraku (dnes do 22.26 h). V tomto čase sa na oblohe objavujú prvé hviezdy, no obzor je ešte vždy jasne rozoznateľný a osvetlený.
Napokon prichádza astronomický súmrak. A až keď slnko klesne pod obzor o viac než 18 stupňov, nastáva skutočná astronomická noc. Tá dnešná, najkratšia v roku, trvá od 0.19 do 1.05, teda iba 46 minút. Už o čosi severnejšie, napríklad v Prahe, však v týchto dňoch astronomická noc nenastáva vôbec – a to až do polovice júla.
Letné noci síce v tomto čase lákajú na pobyt pod hviezdnym nebom, no pre „nedostatočnú tmu“ vôbec nie sú vhodné na astronomické pozorovania. Dajú sa využiť na celkom iné aktivity, čo dodávalo svätojánskym nociam vždy istú dávku neviazanosti.
Vajanské ohne
Slnovrat bol magickým sviatkom nielen pre Keltov, čo nám dodnes potvrdzuje legendárny Stonehenge, ale i pre Slovanov, ktorí boli uctievačmi kultu slnka a ohňa. Pôvodne sa tento sviatok nazýval Vajano a dodnes sa nám zachoval zvyk páliť v najkratšiu noc roka symbolické vatry – dnes známe ako svätojánske ohne, keďže pôvodne pohanský sviatok neskôr splynul so sviatkom svätého Jána.
