Zo skutočnosti, že vzal meno Jo Coxovej do úst nadarmo, nebudeme robiť scénu. Hoci to bol osobne Robert Fico, kto politický hate speech, pred ktorým dnes varuje, zaviedol do diškurzu – okrem iného – aj kriminalizáciou politických súperov. Ak existuje pochybnosť, kto je na Slovensku pionierom vyvolávania negatívnych vzruchov a citov, nech sa páči do elektronických archívov.
Ak je strašenie zavraždenou britskou poslankyňou od Fica zvrátenosťou na druhú ešte i preto, že sám v kampani nadužíval nepriateľskú, takmer až vojnovú rétoriku (utečenci), neznamená to, že strach z rozpútania násilia len predstiera.
Aj lov na Bašternáka (Kaliňáka) by mal mať formu a obsah, ktoré rešpektujú určitú hranicu, pred ktorou sa hnev a vášne zháčia a neprelejú sa do čohosi horšieho.
Isteže, správanie sa ľudí pred Bonapartom určite nebolo zrelé na metaforu, že opozícia osedlala tigra. Vylúčiť, že sa v davoch nevyskytnú jednotlivci či aj skupiny so sklonom k násiliu, však do budúcnosti veru nemôžu ani Sulík s Matovičom. A, samozrejme, ani masy ustrážiť, čo je dôvod navyše, aby zvažovali zjemnenie, skultivovanie miestami takpovediac až defenestračnej rétoriky. (Ktorú zrejme odpozerali od „mladého“ Fica.)
