Prvý letný deň. Letný slnovrat. Ale 21. jún je pozoruhodný aj niečím iným: uplynulo presne dvadsaťpäť rokov, odkedy našu vlasť opustili poslední sovietski vojaci. Áno tí, ktorí sem prišli „dočasne“ v auguste 1968 zadusiť už v zárodku rozkvet Pražskej jari.
Niet pochýb, že išlo o nelegitímny a násilný akt proti vtedajšej československej moci. V noci z 20. na 21. augusta 1968, keď mnohých prebudil hluk tankov v uliciach, ozvalo sa dramatické hlásenie rozhlasu, že tzv. spojenecké armády Varšavskej zmluvy prekročili československú hranicu. A stalo sa tak bez vedomia najvyšších orgánov štátu.“
Sovietsky zväz v tom čase nemohol pripustiť, aby jeden z jeho satelitov slobodne rozhodol o svojom osude a vymanil sa zo sféry kremeľského vplyvu. Po páde železnej opony už bola situácia iná. Napriek tomu nebolo jednoduché sovietske vojská z nášho územia dostať.
Ponovembrová verejnosť zvyknutá na bleskurýchly vývoj udalostí (pád komunistickej moci v priebehu pár dní) možno vnímala poldruharočný odsun vojsk ako zdĺhavý. Z dnešného pohľadu však možno len kvitovať, že to išlo tak rýchlo. A poďakovať sa hudobníkovi a politikovi Michaelovi Kocábovi, ktorý ako poslanec viedol komisiu pre odsun Sovietskej armády.
