B ola to „ruská sviečka“, ktorá rozsvietila už v roku 1877 parížsku ulicu Avenue de I'Opera a Louvre. Jabločkovova oblúková lampa. Sláva vynálezu Rusa Pavla Jabločkova, ktorý v tom čase už žil vo Francúzsku, sa rozletela do celého sveta. Jeho „sviečky“ sa vyrábali po tisícoch a stali sa historicky najstarším použiteľným elektrickým zdrojom svetla.
Keď sa v roku 1892 vrátil do Ruska, nikto ho nevítal, málokto ho poznal. Zomrel opustený v štyridsiatich piatich rokoch v Saratovskej gubernii bez toho, že by jeho spoluobčania vedeli, že ich práve opustil jeden z najvýznamnejších svetových vynálezcov.
Radšej polícia
Američan Loren R. Graham je zrejme najväčším znalcom histórie ruskej a sovietskej vedy na svete. Pán profesor zasvätil celý život tomu, aby pochopil, prečo ruskí vedci a inžinieri dosahovali také výnimočné úspechy bez toho, aby sa ich vynálezy dočkali praktického uplatnenia a ocenenia domácim publikom. Ako príklad uvádza práve Jabločkova, ktorý vynašiel elektrickú žiarovku skôr ako Tomáš Alva Edison. Rusi boli prví, ale trh obsadili Američania. Žiadna ruská firma sa ani nepokúsila Jabločkovov vynález využiť v biznise.
Naopak, osud ruského vedca sa veľmi podobá na osudy aj ďalších výnimočných Rusov – pracoval na strojoch na striedavý prúd a do laboratória za ním chodilo veľa ľudí, zvedavých študentov, mladých technikov. Polícii sa to nezdalo – prílišný záujem jej bol podozrivý. Rozhodla sa vedca pre istotu zatknúť. Ten sa spasil útekom najskôr do Odesy a potom do Paríža, kde si ho najala firma Bréquet. Už ako svetovo preslávený sa vrátil do vlasti – zomrieť.
