Autorka je prispievateľkou The Washington Post a riaditeľkou programu Global Transitions v Legatum Institute v Londýne
„Ekonomika, hlupáci.“ Kampaň Billa Clintona vytvorila túto frázu zhruba pred štvrťstoročím. Odvtedy sa stala akousi mantrou pre západných politikov.
Videla som ju preloženú do viacerých jazykov, použitú politikmi pravicovými, aj ľavicovými, v kampaniach alebo v titulkoch článkov.
Takisto pomohla po Európe a Severnej Amerike posilniť formu politiky, ktorá by sa ironicky dala popísať ako marxistická. Odzrkadľuje Marxovu myšlienku, že základňa dáva charakter nadstavbe a teda ekonomika tvaruje všetko ostatné.
Jedny voľby za druhými, kandidáti sa predbiehali v tom, kto má lepšiu pozíciu, aby priniesol väčšie bohatstvo a prosperitu. V britských voľbách sa bojovalo o percentá daní, v nemeckých o mobilitu pracovnej sily).
Umožňovala to absencia viac existenčných problémov – vojen, povstaní, zrútení v zákone a poriadku – a to, že väčšina voličov sa viac-menej zhodla na povahe štátu.
Tomu je koniec. S prichádzajúcim referendom o členstve Británie v Európskej Únií sa celá táto zdvorilá tradícia hádania sa o daniach a peniazoch kompletne zrútila. Aj táto nahnevaná a emocionálna kampaň sa pritom začala, podobne ako väčšina britských politických súbojov, ako ekonomický spor.
Anne Applebaum: Európania o vojne nehovoria, ale môže vypuknúť Čítajte Postupne sa však ukázalo, že kampaň Ostať mala najlepšie argumenty a najlepších ekonómov. A tak sa kampaň Odísť spolu s podporou svojich novín zamerala na hrozbu imigrácie, stratu suverenity a ochranu anglickej identity v tomto nebezpečnom svete.
Podporovatelia odchodu vytvorili bájnu hrozbu tureckých imigrantov, a vôbec im nevadí, že Turecko nie je v EÚ a pravdepodobne ani nebude. Vymysleli hrozbu pre systém štátneho zdravotníctva, bez ohľadu na to, že väčšina doktorov a sestier v nemocniciach pochádza práve z kontinentálnej Európy.
Bod zlomu
Tento týždeň líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva Nigel Farage odhalil plagát na ktorom bol hrozivo vyzerajúci dav jasne neeurópskych utečencov so sloganom Bod Zlomu a akosi je jedno, že Británia minulý rok prijala iba zopár utečencov, alebo, že nie je ani členom schengenskej dohody, ktorá presadila po Európe otvorené hranice.
Všetky tieto argumenty sú o identite, nie o realite. My Briti mizneme, my Briti sme zahltení cudzincami a musíme „prevziať späť kontrolu“, ako hovorí slogan kampane za odchod. Musíme bojovať proti cudzincom/reguláciám/globalizácií/modernite, alebo proti čokoľvek inému, čo vám osobne príde ohrozujúce.
Zatiaľ čo takýto smer argumentácie sa dal predpokladať, jeho nový a neočakávaný dôsledok prekvapil. Kampaň za odchod začala prehlasovať, že na ekonomike vlastne nezáleží, respektíve, že na nej nezáleží tak veľmi, ako si zvyčajne myslíme.
