Autor je teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
V sobotu prídu do Bratislavy na fakultatívne branné cvičenie vlakové hliadky z celého Slovenska a priľahlých krajov bývalej monarchie.
Po krátkej náučnej prechádzke Bratislavou sa rozutekajú na dni Evy do Auparkov, na cestu si kúpia kebaby, možno ešte pred stanicou zbijú nejakú rodinu z Perzského zálivu, ktorá si užíva svoje tri týždne za dvadsať litrov v Piešťanoch, a s pocitom, že ochránili Európu, a s teplákmi Lonsdale sa vrátia vlakmi zadarmo tam, odkiaľ prišli.
Čo polícia?
Minulý rok ich bolo niekoľko tisíc. Stáli sme na Mierku, čakali, kým prídu, oddelení políciou, mediátormi a Radom Bránikom.
Hordu bolo počuť na celú Štefánikovu, revali ľudácke pesničky, niektorí, vysilení bojom za európsku civilizáciu, už nevládali kráčať. Sprievod sa zastavil medzi Prezidentským palácom a Štefánkou.
Chvíľu bolo ticho a potom dal nacista Marián Magát povel na spev. A spievali dlho, oplzlo, menovite, šesťtisíc nacistov nadávalo poslankyni Beňovej tak, že popritom je vulgárnosť salafistov voči ženám víťazstvom emancipácie, spievali aj ďalším a polícia sa pozerala, počúvala, niektorí sa usmievali, asi sa im to zdalo smiešne, nacistické choreo, alebo súhlasili, možno v duchu s nimi spievali.
Z davu nevytiahli nikoho, skôr im dohovárali, mediátori rozdávali asi lízanky a cukrovú vatu, nech sa chlapci a dievčatá upokoja, nech si nás nevšímajú.
To je však nejaké nedorozumenie.
