Že vraj nie všetko je ekonomika, hovoria zástancovia britského odchodu Veľkej Británie z Európskej únie po tom, ako väčšina ekonomických analytikov, firiem, či veľkých spoločností hovorí, že brexit krajine výrazne poškodí.
Hovoria to napriek tomu, že emócie by sa nemali zbytočne vnášať do politiky. Politikom netreba dôverovať, zbožňovať či milovať ich. Treba ich kontrolovať a zvažovať, či ich riešenia sú tie správne. Rácio namiesto emócií.
Británia nikdy neprejavovala voči Európe veľkú lásku. Bola to kombinácia pohŕdania, ignorácie, či uznania, že vzájomne síce obchodovať musíme, no tu sa to končí.
Briti si bojovali svoje vojny medzi sebou, európske konflikty boli mimo nich. No ich najslávnejšia hodina prišla v momente, keď sa proti nim postavil Európan. Keď odolali tlaku nacistického Nemecka a pridali sa k víťazom. Pocit? Spolupatričnosť, snaha vybudovať niečo nanovo a pomôcť k mieru.
Potom prišla emócia odvrhnutia. Francúzi neprekonali bariéru nedôvery a snažili sa Britom zabrániť vstupu do Únie. No Briti tam vstúpili. Odhodlanie, národná hrdosť a chuť pracovať na európskom projekte.
Aká emócia u Britov prevláda teraz? Strach a nič...
