Rád by som sa tu pochválil, že sa poznám s Matúšom Kozáčikom. Pravda, nie obzvlášť dobre, stretli sme sa vlastne len raz, v decembri 2014 pri natáčaní Show Jana Krausa, kde sme boli obaja hosťami.
A bolo to - aspoň pre mňa - dosť milé. Pán Kozáčik, ako som ho za tú chvíľu stačil spoznať, je veľmi priateľský, empatický a celkom skromný chlapík, zvlášť na to, čo v živote i v práci dokázal.
Nielen preto som mu, samozrejme, v pondelok večer pri zápase Slovenska s Anglickom veľmi drukoval, asi ako väčšina Čechov. A tá urputne ubránená remíza 0:0 svedčí hlavne o tom, že šťastie praje pripraveným. Hlavne dobre pripraveným brankárom.
Víťazstvo, ktoré závidelo celé Česko
Takže gratulácie, len by som rád pripomenul, že na postupe Slovenska zo skupiny má svoj podiel aj česká reprezentácia, ktorá v utorok večer obetavo podľahla Turecku 0:2. Ale hlavne to víťazstvo nad Rusmi vám naozaj prialo, alebo možno skôr závidelo celé Česko.
Tým by sme mali pre tento rok hotovo. Česi hrali od roku 1996 na každom EURO, presne pred dvadsiatimi rokmi sa dostali zhodou šťastných náhod, Poborského a Nedvěda až do finále, v roku 2004, keď sme predvádzali naozaj najlepší futbal v Európe, nás zastavili v semifinále šťastným gólom Gréci.
Pred štyrmi rokmi sme ešte hrali štvrťfinále a tento rok patrili medzi zjavne najslabšie tímy turnaja.
