Autorka je spisovateľka
Teraz počas ramadánu myslievam na jedlo. Pritom je v Koráne napísané, že pôst sa má robiť s radosťou a treba rozjímať o Bohu.
Spomínam si na jeden vynútený pôst, keď sme začiatkom druhej rusko-čečenskej vojny v 1999 roku prichýlili tridsať utečencov a musela som im na niekoľko nocí prenechať posteľ aj deku.
Prevaľovala som sa hladná na zemi, mrzla som a hnevala sa na svoju veľkorysú matku a tá sa nado mnou sklonila: To nie ja som ťa porodila. Viem, že ma ľúbila, ale nerozumela môjmu egoizmu. Keď utečenci odišli, pozerala som sa lačno na ňu, ako vaľkala cesto, krájala a plnila ho mäsom. Strýko nám priniesol jablká, rozvoniavali. Moje šťastie bolo dokonalé.
A vtedy začali ruskí vojaci robiť čistku, hľadali vzbúrencov, prečesávali s vlčiakmi dom za domom. Miesto toho, aby im zakázala vstúpiť do domu so psami, lebo keď bol pes vnútri, nesmieme sa tam modliť, matka ich pustila dnu. A poťahovala veliteľa za rukáv: komandir, idi kušať, veliteľ, poď sa najesť.
