Udalosť týždňa I
Britské referendum. Ani nie udalosť týždňa, ale roka, ak nie desaťročia. Keďže na rozdiel od autora čitateľ printu už pozná výsledok, alternatívy sú minulosťou, naďalej len platí, že tak či onak – čiže aj zotrvanie – ide o najhlbší zásah do fungovania EÚ. Napätie, s akým očakávala rozhodovanie Britov celá zemeguľa – áno, nielen Európa – je korunný dôkaz, ako v čoraz prepojenejšom svete akty národnej demokracie ovplyvňujú aj životy ľudí, ktorí sa na nich nezúčastňujú a nemajú slovo.
Neodňateľné právo Britov (kohokoľvek) rozhodovať o forme vlády nad sebou a spôsobilosť meniť tým aj budúcnosť iných národov je konflikt, na ktorý demokracia, ktorá sa hrá medzi mantinelmi národných štátov, nemá odpoveď. To, že národné hranice globalizácia prefukuje úplne nezávisle aj od „Bruselu“, je realita, s ktorou sa tábor leave nechce zmieriť, ale ani brexit im nevráti suverenitu.
A čo sa týka byro- kracie a úradov, to nie je vlastnosť EÚ – hoci tá robí všetko, aby tak vyzerala – ale demokracia, ktorá na všetkých úrovniach produkuje od štátu závislé triedy. So skutočnosťou, že ak chcú zachovať voľný obchod – čo Johnson i Farage hlásajú – tak vo Westminsteri o všetkom rozhodovať nebudú, nepohne akýkoľvek výsledok.
Udalosť týždňa II
Míting u Bonaparta. Hoci na opozičný event sa nezlietlo toľko Bratislavčanov, koľko by zodpovedalo kalibru škandálu – povedzme 10-tisíc a viac – akýsi potenciál rastu do situá- cie, ktorá by sa už dala nazvať verejný tlak, pondelok naznačil. Opozícia spojila svoju budúcnosť s Bašternákom, čomu pritakáva aj „zabukovanie“ zhromažďovacieho práva pred Bonapartom na pol roka, s čím sa sympatizovať nedá. Jeden míting je v poriadku, azda aj dva.
Symbolický status Elektry, ktorý si buduje, si Bonaparte aj zaslúži, avšak vyvážať politický zápas do obytných štvrtí, kde sídlia aj rodiny a susedia, na regulárnej báze, čo Matovič plánuje, je nevhodné a nešťastné. Opozícia v radikálne zvýšenej miere, než by to bolo v neutrálnom verejnom priestore, prijíma zodpovednosť ustrážiť svoje akcie pred excesmi a násilníckymi živlami.
Obavu umocňuje, že Sulík & Matovič sami podsúvajú, že dekapitovať Bašternáka a jeho politické krytie môže len ulica. Matovičom pozvaní účastníci by mali pamätať, že od ulice sa požaduje „iba“ vyvinutie tlaku, nie branie zákona či spravodlivosti do vlastných rúk. Keď Fico & Bugár hlásajú zvesť o „šírení nenávisti“ (a pod.), vidia – zatiaľ – len prízraky, avšak každý, kto sa na Fico III už nevládze pozerať, by mal vnímať rozhranie medzi demokratickým protestom a akousi revolúciou. Je dosť ostré.
