Nikto presne nevie, ako bude Európa vyzerať po tom, ako sa brexit - abstraktné slovíčko do nemoty omieľané politikmi a médiami, stáva jej realitou.
V čase, keď sa ešte stále čakalo na spočítanie polovičky hlasov, už na trhy doľahlo tušené rozhodnutie Britov odísť z Únie a libra oslabila. Ale je zrejmé, že pre viac ako polovičku Britov nebola ekonomická realita rozhodujúca.
V tomto referende nad argumentom, že v globalizovanom svete návrat k väčšej suverenite národných štátov je ako keď rozmaznané dieťa chce všetko, čo neudrží v rukách, zvíťazili mýty.
Slogany kampaní sa v konfrontácii s realitou menia na nepoznanie. Briti zistia, že nebudú mať viac pracovných miest a utečenci sa nevrátia do svojich vojnou plienených krajín.
Minúta po minúte: Britskí voliči sa rozhodli vystúpiť z Európskej únie Čítajte Bez ohľadu na to, ako sa Británia vysporiada s návalom poreferendovej reality, Európska únia musí zvládnuť svoj najväčší otras. Aby ten napokon nespustil nezvrátiteľnú eróziu najlepšieho spoločného projektu, aký ľudia Európy vytvorili.
K tomu, aby neprevažovali fantazmagórie o návrate k izolovaným národným štátom, ktoré už len z nátury globalizácie nedokážu samé o sebe naplniť potreby svojich občanov a uchrániť ich, Únia musí začať hovoriť zrozumiteľným jazykom.
Jazykom, ktorému budú rozumieť nielen jej byrokrati, ale aj vlastní občania. Zjavne drahé kampane zadané strýkom a neteriam nás o Únii nič nenaučili.
Rozhodnutie pre brexit ešte neznamená koniec Únie, ale je posledným zásadným upozornením. Pre Úniu, ktorá sa musí zmeniť, ak chce prežiť. Ale aj pre politikov, ktorí sú vidinou popularity ochotní ľuďom podsúvať mýty a magické riešenia, ktoré sa mimo kontextu kampaní rozsypú ako hrady z piesku a nikoho pred ničím neochránia.
